Vonku je to o čosi dramatickejšie. Rad bez konca objíma nevestu a potriasa rukou ženíchovi. Hustnúca tma, vianočná výzdoba námestia, ihličky topánok boriace sa v snehu. Riadne nami drgľuje. Každý po očku poškuľuje po reštaurácii, ktorá je cez cestu a ktorá –veríme- vyhriata čaká, kedy nás prijme do svojich útrob. Prijala. Uff. To sme si vydýchli. Rozbitý tanier, metla, všetko ide ako má. Konečne sa dostávame k svojim tanierom (a pohárom) a spôsobne likvidujeme nachystané dobroty. Ľudová hudba bratov Jendrichovských je šteklivá. O chvíľu všetci spievame a tancujeme a sme bratia a sestry.
Zábava graduje. Do sály sa ako víchor vrúti folklórny súbor, v ktorom mladoženáč donedávna tancoval. Potom to len naberá obrátky. Čardáše, čapaše, karičky. Mladý vo svadobnom obleku tancuje so súborom, my len s nohami pod stolom vyťukávame cupy dupy. Ide nám to rovnako dobre. Mladí dostanú prekrásnu drevenú kolísku. Šípime, prečo je svadba v januári.
Úderom polnoci sa čosi nezvyčajné udeje. Mladoženáč si berie mikrofón, obkolesia ho ešte jeho traja súrodenci, nabehne kameraman, ľudová hudba, zaskočeným svadobným rodičom povedia, aby povstali.
„Drahí naši rodičia,“ spustil 6 hodín ženatý Peter. „Dovoľte, aby sme vám my, vaše deti zablahoželali k vášmu výročiu svadby. Ďakujeme, že vás máme, buďte nám i naďalej oporou a my sľubujeme, že sa budeme snažiť byť oporou pre vás...“
Objatia, bozky, dojatie. Moment prekvapenia je evidentný. Mikrofón si vypýta Jožko, svadobný otec.
„Vážení hostia, ak chcete aby ste v manželstve vydržali dvadsaťtri rokov, zoberte si takú ženu, ako mám ja. Iste viete o čom hovorím a čím všetkým sme prešli. Máme krásne manželstvo a sme šťastní.“
Keď kapela spustí Goraľu, ci či ne žaľ..., poviem to inak. Plakali ste už na svadbe?
Nasleduje sólový tanec rodičov a veselica pokračuje.
Jožko je bývalý ťažký alkoholik, ktorý rodinu takmer zruinoval. Psychiatria bola jeho prechodným domovom. Terka a ich štyri deti si veľa vytrpeli. Nikdy ho však neopustili a modlili sa zaňho. Na modlitbách v Kláštore redemptoristov v Podolínci pred pár rokmi, poslúchol Boží hlas. Už nepije. Naopak, vyhľadáva alkoholikov, a tým, ktorí by chceli prestať piť, no nedarí sa im, pomáha. Doslova ich vedie za ruku, lebo vie akým peklom prešiel on i jeho rodina. O tom hádam niekedy inokedy. Fakt, majú nádherné manželstvo.
My s manželom v tomto príbehu hráme tiež svoje úlohy, síce vedľajšie, ale pre nás veľmi dôležité. Práve pred 23 rokmi sme sa na onej spomínanej svadbe zoznámili a dali si prvú štrngotavú pusu (skúste to s dvomi okuliarmi, stále to štrngne).
