Tá dnešná mládež!

U nás doma bolo 20. októbra také miniblogostretko. Moja rodina mi to, chválabohu, toleruje a povedala by som, že sa teší rovnako ako ja. Vtedy sa u nás stretli Hermana, Lenka Nalevanková a jedno t(r)eš(t)idlo - Ľudka Onuferová. Tie prvé dve boli len v sobotu, Ľudka u nás prespala z piatka na sobotu. V piatok večer sme boli doma iba my dve, lebo manžel mal nočnú a deti mali neodkladné stretká, keďže sa vrátili z internátu. Tak sme si obidve večer sadli a rozprávali bez konca. O hocičom. Ľudka napríklad o tom, že ako si cez prázdniny bola s kamarátkou zarobiť v Česku. Ako sa to nedalo vydržať, lebo mali neznesiteľné podmienky. Denne ťahali dvanásť hodín a voľno mali iba po nočnej. Vtedy dospávali. Málo teplej vody, tvrdý režim, drina. Pracovali pri linke – montovali počítače. Bola to skúsenosť, na ktorú nezabudne. Ja som zas rozprávala, aké to máme momentálne náročné. Musíme zvládnuť tri internáty, okrem bežných výdavkov a samozrejme aj tých mimoriadnych. Keď vám napríklad doslúži plynový kotol, treba kúpiť nový. A to, že v rodinnom dome čosi vypadne, nie je žiadna výnimka, skôr pravidlo. Porozprávali sme o Ľudkinej stužkovej a jej budúcej výške a tak dookola, úplne bežný rozhovor, aký medzi ľuďmi, ktorí si majú čo povedať, býva. Netušila som, čo sa z toho vykľuje.Asi týždeň po návšteve sa mi Ľudka ozvala na chate. Prebehlo to asi takto.-Ahooooj, máš sa?-Super, a ty?-Nooo, vieš, tak som rozmýšľala.-Naozaj? To znie dobre.-Ako stojíš s peniazmi?-S peniazmi? Výborne. Žiadne ma netrápia, ale keď bude desiateho, bude lepšie.- Žartovala som, nevediac, aký má Ľudka finančný zálusk.-Vieš, tak som rozmýšľala...-Veď sa už toľko nechváľ, že si rozmýšľala,- stále som si robila žarty.-Som si myslela, že by som ti poslala tie peniaze, čo mám z brigády...-Ľudka.-Ja si neviem predstaviť, ako to môžete doma zvládnuť, tak by som ti trošku helfla.-Ľudka, ja mám určite viac korún ako ty, len si svoje ťažko zarobené korunky nechaj.Neponížilo ma to, neurazilo, bolo to z jej strany také čistulinké, detské, nevypočítané. Boli aj slzičky, čo vám budem tajiť.Mladí ľudia nie sú zlí, sú citliví, vnímaví. Závisí to od toho, čo sa do nich investuje, zaseje. A ten povzdych –ach, tá dnešná mládež- môž vyznieť aj veľmi, veľmi pozitívne. Nezažili ste aj vy niečo také, keď vás mladí šokovali svojou veľkorysosťou a dobrotou? Keď vás jednoducho predbehli?