Uhol pohľadu

- Nuž tak, že každý máme nejaké chyby.

- Prosím vás, netárajte, že vraj si aj umývačku riadu kúpila a maľovala sa každý deň.

- Hej, pristalo jej to, taká sympatická pani.

- Pani a vy máte umývačku riadu?

- Nemám, ale keby mi vošla do mojej miniatúrnej kuchyne, tak si ju hneď kúpim. Je to užitočná vec.

- Odjakživa som riad umývala sama. Nebola by som spokojná s dajakým strojom.

- To je každého vec. A ľuďom, čo podnikajú sa každá pomoc zíde.

- A počula som tiež, že pobral všetky veci z domu a zavliekol ich tej novej.

- Veru nepekne sa zachoval. Nechať žene štyri deti a ešte pobrať z domu zariadenie, mal by sa hanbiť.

- A prečo, veď on podnikal a prinášal peniaze do rodiny. Si to tá jeho bývalá popamätá.

- Určite popamätá.

- Lebo šak k tej novej nemohol prísť s holým zadkom. Je to panička z mesta, školovaná, musel si ju uctiť.

- A to sa vám nezdá čudné, že nezobral veci z domácnosti len manželke ale aj deťom? Za čo si ich má ona teraz kúpiť, keď ju z podnikania vyhodil.

- No, nebude to mať ľahké, ale taký je život. Veď vravím, nespravil dobre, ale aj ona mala chybu.

- Keby čosi podobné spravil niektorý z vašich zaťov vašej dcére, tiež by ste tak hovorili?

- Mojej dcére? Hlavu by som mu motykou rozbila.