Úplne obyčajná sobota

Predtým, samozrejme, vypustím na svetlo božie moje kamarátky, sliepky. Neuveriteľne sa rozčuľujú, že meškám. Hlupane. Nevedia, že je pod mrakom a prezlečené obliečky majú takú omamnú vôňu. Vlastne, nevedia, ich kurín smrdí a tak nečudo, že sa tešia, keď z neho s krákorákaním vypadnú.V Jednote je veselo. Ujo Kubenko poštipkáva predavačky a po stýkrát sľubuje, že nabudúce už im tie dubáky určite donesie. Nálada je taká akurát, vesničková. Manžel je už doma a v mikrovlnke sa ohrieva klobáska. Chrumkavé rožky sú čerešničkou na torte. Keby si tak ľahol do spálne, ale nie, gauč je jeho ponočný pelech. Márne šepkám vysávaču, aby vrčal čo najtichšie. Nedá sa. Vysávač rozmrvený polystyrén spod nábytku hlce s veľkou pažravosťou. Mohutné telo na gauči sa zamrví, ale akoby zázrakom, to zamrvením končí a ja pokračujem ďalej. Slepačia polievka v kombinácii s pečenými stehienkami začína šíriť absolútne neznesiteľnú vôňu. Olympiáda beží v plnom prúde a zrnká prachu z nábytku pahltne likviduje prachovka. Práve dávajú rozjazdy na lodiach. Dvojky, štvorky bez kormidelníka... Už nám z toho šibe, aká to je disciplína. Spod šikmých očiek na gauči zaznie historická veta: „Měli by jet dvadset kilometru s hromadným startem a bylo by to jasný...“ a kľudne spí ďalej. My s dcérou sme boli hotové a vlastne ešte sme stále. Predstavujeme si rôzne posádky, ktoré po odštartovaní odpádlujú svoju trať, zbalia caki paki a majú to za sebou.Obed nám chutí. Oká slepačej polievky miznú a zo stehienok je len kôpka lahodných kostí pre Bundáša. Medzitým sa dozvieme o najväčších hlodoch práve skončeného eRkárskeho farského tábora. Paľko, náš sused, si na Štrbskom plese kúpil varenú kukuricu. Chutila mu iba polovička. Tú druhú bol vrátiť pani predavačke: „Teta, ja už nechcem.“ Alebo keď si kupoval suvenír, platil tridsať korún. „Teta, ale ja nemám tridsať korún, ja mám iba stovku.“Na icq bliká svetielko. „Mami, co ste mali na obed?“ pyta sa náš bratislavský syn. „Misko, radsej sa nepytaj,“ odpovedám. „Vies, nam sa pokazil varic, nemozem si spravit ani blbu polievku.“„Misko.“Riady sú už umyté. Zostáva vytrieť podlahy a niečo upiecť. No mne sa veľmi žiada kohosi poštekliť. Naše šteklidlo, najmladší syn, je na prázdninách na Morave, manžel na logii zatepľuje. Zostáva dcéra. Skúste ju poštekliť. Porazila ma rozdielom triedy. Zvalila ma ako zápasník na olympiáde. Práve počítam hviezdičky. Je ich dosť. Zlomený necht je ako výkričník. Manžel si s dlaňou špinavou od lepidla poklopkal po čele. Jarek N. nám do toho všetkého spieva, že On se oběsil.Veď vravím, taka obyčajná sobota. Alebo u vás je to inak?