V decembri sme s manželom na poslednú chvíľu absolvovali preventívnu prehliadku. Máme novú zubárku. Tá pred ňou odišla za manželom. Nemám dôveru k cudzím ľuďom, tobôž k zubárom. Aj som tak vchádzala do ambulancie. S nedôverou. Zubárka bola neuveriteľne mladučká a krehká. Pokojne by som ju poslala s aktovkou na chrbte do šiestej B. Nebyť úhľadných očných liniek a zručnosti v jej rukách. Takto a podobne som rozdumovala, pokým ona objavovala skryté nástrahy, ktoré číhali v mojom chrupe. Zdalo sa mi čudné, že mi objavila zubný kaz. To sa mi zatiaľ na preventívnej prehliadke nestalo. Zakaždým som len ohriala kreslo a získala papierik, že som dodržala literu zákona a absolvovala prehliadku. Tentokrát to bolo o inom. Šla systematicky, zub po zube. Dala dočasnú výplň, odstránila kameň, povysvetľovala. Objednala ma aj s manželom na 2. februára. Boli sme.
Manžel šiel prvý a mne v čakárni dobre nenarástli rohy. Sedel v kresle 45 minút. Ja určite vypadnem do desiatich, zastrájala som sa. Nevydalo. Sedela som tam presne 47 minút. Okrem úhľadných liniek, má pani doktorka aj krásne oči, ktoré vidia úplne všetko. Problémové miesta boli úplne vzadu a samorejme z opačnej strany, nech to stojí za to. Užili sme si. Po rontgene sme sa popoludní vrátili aj so snímkami. Už mi neprišlo čudné, že pacientka, ktorá bola v ambulancii, tam sedela dlho predlho. Keď zubárka vyhodnotila môj snímok, opäť som musela do kresla. Vŕtačka ešte raz zakvílila, tentokrát na opačnej strane. A to celé za 9,80 eur. Keď si pomyslím, koľko som... radšej nedomyslím. Potom prišiel na rad problém s citlivosťou zubov, potom s ľavým čeľustným kĺbom, ktorý je deformovaný (alebo také čosi) a zrejme preto má stále bolí ucho. Musím povedať, že som ešte takú starostlivosť u žiadneho zubára nedostala.
Na chodbe polikliniky sú vedľa seba tri zubné ambulancie. Pracujú tam aj rodičia mojej zubárky a na budúci rok vraj pribudne aj jej brat. Dúfam, že tiež zdedil talent po otcovi aj po mame súčasne. Lebo u MUDr. Anny Šimovej sa to tak zázračne vyvŕbilo. Ďakujem.
