Vlk sýty. A baran?

Pred naším domom stojí stará známa poľská dodávka. Jeden pán vo vnútri ponúka a nadháňač zháňa kúpychtivých. Nedá mi nestratiť pár slov k nadháňačovi. Typ pre Jakubiska. Pol centimetrové vrásky po tvári, baretka na hlave, úsmev od ucha k uchu a v kútiku (asi) pribitý vajgel. Astenické telo, na ktorom visí sveter neurčitého roku výroby a nohavice, ktoré by chceli mať riadnu dĺžku, ale nemajú. Vidím snehobiele členky a vykrivené poltopánky. Pochopili ste správne, ponožky nemá. Poďme naspäť k dodávke. Už si popásam oči na krásnej zelenine, ale tentokrát najmä na broskyniach. Jeden zmysluplný pohľad do dvora a môj muž už je pri mne. Berieme celú debničku – rovných 20 kíl. A vtedy to začína?-Drahý, pomôžeš mi s čistením?- a vkladám mu do rúk nožík.-No ja sem chtěl umýt motórku,- zabručal.-Joj, ty si šikovný, počistíme broskyne i motorku umyješ,- spievam.-No tak jo, chvilku ti pomohu a pak...-nadýchol sa a to nemal.-Už som ti vravela, miláčik, že v sobotu vytepujem pokrovec?-Jo, už třikrát.-Aha. A vieš o tom, že Filip od susedov už nemá plienky?-Jak by né, vždyť už měl dávno dva roky.Veselo diškurujeme, vychutnávame si čaro rodinného krbu. Je lietam ako mucha, nosím a umývam fľaše, plním ich broskyňami, varím sirup, odbehnem do Jednoty pre cukor a som mimoriadne vtipná a kreatívna, len aby manželovi nezišla na um motorka.-Do prdele, vždyť ja na to nějak přestávam vidět, zahundral.-Máš pravdu, akosi sa zamračilo, pritakávam a rozsvecujem svetlo. Pri pohľade na hodiny mi skrižovalo oči. Štvrť na osem. Asi ma prizabije. Rúče chytám aj ja pár broskýň a zbavujem ich kôstok, kým zovrie ďalší sirup. V našom domove je tak sladko; papuče sa mi lepia na podlahu.-A vieš ty čo, -vravím, keď zisťujem, že mi dochádzajú fľaše a 43 naplnených sa mi zdá byť tak akurát, - nechaj tak, choď si ty len tú motorku umyť, ja to už dokončím.--Teď, když už neni vidět, se na to múžu víš co. Ale to si píš, na příští rok proženem všechno ovoce přes trubičky. Není s tím tolik práce a nic se neskazí.