Zaujal ma nápad i odvaha Romany Mazalovej, českej študentky psychológie, ktorá sa podobnej akcie zúčastnila a dokonca o taktike predajcov napísala diplomovú prácu. Dôchodcovia sú zrejme aj v Česku totiž najlepšia cieľová skupina na obalamutenie a vytiahnutie peňazí z ich vrecka. Myslím, že na akcii, ktorej sa s problémami zúčastnila, neobjavila Ameriku, predsa len pomohla verejnej mienke a snáď aj otvorila oči pár seniorom. Lebo darmo títo na začiatku akcie hovoria, že oni si nič nekúpia, že len idú na výlet a kvôli obedu, či darčekom zadarmo, predsa po skončení výletu zopár z nich drží v ruke zmluvu o nákupe nezmyslov a sprostostí. Viem, koľko bolo treba výhražných listov, pokým rodičom našich priateľov vrátili peniaze za podobný nákup. Aby som bola spravodlivá, mixér nemuseli platiť, ten vyhrali. Aby som bola spravodlivá, vrátiť museli nielen kúpený tovar, ale aj mixér.
Ideálne riešenie by bolo, keby ľudia dostali rozum a prestali na podobné výlety chodiť. Keby na miesto konania prišiel prázdny autobus, predajcovia by si mohli tak akurát trhnúť nohou. To sa však zrejme nestane, aby seniori odmietli zájazd a obed zadarmo. V Česku už uvažujú o zmene Občianskeho zákonníka, ktorý by posilnil práva spotrebiteľa. Ja by som zašla ešte ďalej, obmedzila by som práva predajcu. Zmluva by nesmela byť napísaná malými písmenami (najmä v častiach, ktoré nechce predajca veľmi propagovať) a účinnosť by nadobudla až 7 dní po podpísaní. Ak by v tejto lehote kupujúci zmluvu nepotvrdil, bol by to len zdrap papiera. A samozrejme, platil by zákaz akejkoľvek zálohy. Seniori by za ten čas vytriezveli, neuvažovali by pod tlakom, mohli by sa poradiť a určite by veľká väčšina z nich (ak nie všetci) od zmluvy odstúpili. A to by bol začiatok konca jedného podvodného podnikania.
