Začína mi byť pani Radičovej úprimne ľúto. Ako ju jej materská strana zneužila. Do volieb sa jej meno rinulo v superlatívoch odvšadiaľ. (Nechcem povedať, že aj pri otváraní konzervy:-) Neopomeniem ani krikľúňov, aj tí sa činili. A po voľbách? Čas po sa rátal na minúty a už sme sa dozvedeli, že hádam sa Ivetka neurazí, ale za šéfku strany ju nechcú. Lebo viete, post šéfa strany je pre pravoverných viac, ako post hlavy štátu. Ešte tak ministra by jej dovolili. Ale šéfku strany? S tým v ich tíme nerátajú. Síce sa vo voľbách o hlúpych jedenásť percent prerátali, ale teraz heš, heš. Hádam sa Ivetka neurazí. Odložíme ju. Ako prezidentka by bola dobrá, lebo by vklinili svojho človeka proti premiérovi a to by bolo, pánečku, terno. Šéfovať strane však nemôže, veď to by šéfovala aj im. Sedliacky rozum mi však hovorí, že ak niekto môže byť prezidentom, predsedom strany môže byť ľavou zadnou.
Kam sa podeli oslavné články, kam sa podeli pozitívne naladení novinári, kam sa podeli nezávislí politológovia, prognostici, analytici, "špička slovenskej inteligencie"...? Zaliezli? Boli vôbec?
Zažili ste už pocit, že vás ktosi použil iba vtedy, keď vás potreboval? A potom, keď ste si splnili svoju psiu povinnosť, vás odložil? Ja som to zažila, samozrejme v miniaturnom rozmere. Zdá sa mi, že v týchto dňoch čosi podobné v XXL vydaní zažíva aj pani Radičová.
Mám takú, ako to nazvať, úchylku, že sa (väčšinou) zastanem slabšieho. Aj teraz sa mi žiada zastať pani Radičovej. Je mi jedno, kto bude predsedom SDKÚ. Ju však odložili na druhú koľaj v priamom prenose. Už ju nepotrebujú. Vystavili ju enormnému tlaku médií, verejnosti, politikov..., len aby (im) vyhrala prezidentské voľby. Zaiste sama tomu verila, že na úrad, ktorý sa jej črtal na dosah ruky, už dozrela a bude slušnou prezidentkou slušných ľudí. Kde sú však tí slušáci, ktorým mala prezidentovať, nevedno.
Či sa len zas raz zbytočne čudujem a všetko je OK?
