Viete, pán prezident, ani ma tak neštve samotný zákon, štve ma čosi, čo sa až bojím pomenovať. Zákon navrhla strana, ktorá na to nemá žiadne morálne právo. Odhliadnuc od odhalených káuz, ktorých je ako húb po daždi, nemožno ignorovať, že strane šéfuje, prepytujem, trubiroh, ktorý nepozná základné reálie a jeho slovenčina je na úrovni pohoniča tiav. (Pohoniči tiav, prepáčte.) Pomýliť si Janka Matušku s Jankom Kráľom a odôvodniť to prívalom myšlienok, ktoré to spôsobili...nuž, povedzme. Lenže on si, pán prezident, pomýlil aj text hymny, aj rok jej napísania. Tomu sa hovorí vlastenec. Myslela som vo futbale.
Byť hrdý na svoju vlasť a s radosťou spievať hymnu. Kto by už mohol namietať. Predstavte si, pán prezident, namietame. Skúsim vysvetliť prečo. Tí ktorí kážu vodu, totiž pijú víno. Kradnú, až sa za nimi práši. Nech najprv urobia poriadok všade tam, kde narobili neporiadok. Kedy nám vrátia peniaze za zbabrané tendre, za podarované emisie, za...? Takí môžu prikazovať, aby sme milovali vlasť?
Durdím sa tiež pre súdnictvo. Vráťte súdom vážnosť a serióznosť. Sudcovia sú za svoju prácu odmenení kráľovsky. Väčšina zamestnancov, ktorých platí štát, sa na nich nechytá. Sú, čo sa platov i postavenia týka, top. Pozrite sa však na ich nenažranosť. Im sa máli. Oni chcú ešte viac. A my sa im na to máme poskladať. Aj preto nechcem, aby môj syn spieval hymnu.
Pozrite sa, pán prezident, na náš sociálny systém. Deravý ako sito. Tisíce ľudí ho roky elegantne, bez porušenia zákona, zneužívajú a smejú sa ostatným do tváre. A tisíckam sa z neho neujde ani deravý groš, lebo ak sa v ňom nevedia krútiť, prísne podmienky nesplnia. Volanie po legislatívnych zmenách, zdá sa, nemá šancu na úspech. Och!
Pripomínam vojenské pásmo Javorina. Je v susednej dedine, takže čosi o tom viem. Ministri si túto kauzu prehadzujú ako horúci zemiak. Generácie sa striedajú, no vlastníci stále nemôžu vstúpiť na svoju pôdu. Keď sme šli pešo na púť do Levoče cez vrchy, hrozila nám pokuta. Môjho kamaráta tvrdo spacifikovali a v putách predviedli na políciu, lebo keď v lese ťažil drevo, nemal pri sebe papier, ktorý by mu to dovoľoval.
Ešte krátka zmienka o feťákoch, ktorí prišli vysloviť svoj postoj k prijatému zákonu. Ako by vám padlo, keby sa takto vyjadril verejný činiteľ o vašom synovi len preto, že má iný názor? Poviem vám, bridí sa mi každé slovo, ktoré ten pán vysloví.
Pán prezident, mám pokračovať? Ak chcete, môžem, ale pravdupovediac, nechce sa mi. Tak pomaly skončím tým, čo som kdesi na začiatku napísala. Neštve ma samotný zákon. Štve ma, že ľudia so špinavými rukami, ktorí sú pre nás iba pseudovlastenci a karikatúry poslancov, nám chcú prikázať ako, kedy a kde máme milovať svoju vlasť. Ja ju chcem milovať u nás doma v kuchyni, pri výchove svojich detí, pri vzťahoch s rodinou, susedmi i kolegami na pracovisku, pri rôznej dobročinnej práci vo farnosti, pri písaní mojich povedačiek.... a tak rôzne. Tak vás prosím, pán prezident, nepodpíšte.
P.S.
Odkážte, prosím, poslancom, že ak zákon vrátite a oni budú opäť hlasovať - nehlasovať, že im to vo voľbách spočítame.
