Pokým národ riešil, či jeden z trojice najvyšších ústavných činiteľov môže prísť na obed s diplomatmi oblečený lážo plážo (bóžinku, aké faux pas), pokým sa zvolení vyvolení prekárajú, či programové vyhlásenie má hlavu aj pätu, alebo iba pätu, pokým štyria prostačikovia kopu nožičkami za svetlé zajtrašky, pokým..., agilná šestnástka sa chopí ponúknutej príležitosti a poďho: zaradí najvyšší rýchlostný stupeň a uháňa za eurom, ktoré sa hompáľa priamo pred nimi. Nehľadiac naľavo (to by tak bolo, pche) a nehľadiac ani napravo (sory, zákon to nezakazuje) skáče na pomyselný háčik a ráta bubáčiky.
Nech mi niekto z kompetentných vysvetlí, ako je možné preplácať nájomné za kanceláriu v Bratislave, keď NR SR poskytuje poslancom na tieto účely priestory. Jedna zmena v zákone a je po probléme.
Nikdy nepochopím, že podobný systém prenajímania priestorov priamo v Bratislave mohol doposiaľ fungovať.
Inzerát: Ak by si niektorý z poslancov chcel zriadiť kanceláriu u nás doma, nech sa páči. Poskytnem dve miestnosti, WC, kúpeľňu a štandardný nábytok. Stačí mi zaplatiť energie. Podmienka: náš Bundáš pustí do dvora iba čestného človeka.
Vážení blogeri, spolumajitelia Liberálneho domu, stratili ste moju dôveru a je mi z vás zle. (Že to máte v paži? Veď ja viem).
Voľby (zdá sa) sú obyčajný podfuk.
