Uvádzam presné znenie novely, pre ktorú prezident zákon Národnej rade vrátil:
V § 2 ods. 1 sa slová „v ktorom zložil Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava") predpísaný sľub" nahrádzajú slovami „zvolenia za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky".
Z textu vyplýva, že pokým (podľa mňa úplne logicky a zrozumiteľne) mal poslanec nárok na plat až odo dňa zloženia poslaneckého sľubu, odteraz budú mať novozvolení poslanci nárok na plat už dňom zvolenia. Z ústavou predpísaného poslaneckého sľubu sa razom stáva zdrap papiera, pretože aj keby sa stalo, že zvolený poslanec odmietne skladať sľub alebo ho zloží s výhradou a stratí mandát, aj tak mu do straty mandátu patrí plat. Celkom úsmevné, však.
A viete, čo ma dorazilo úplne? Ani jeden z našich poslancov nehlasoval proti prezidentovej pripomienke. Síce neboli proti, ale neboli ani za. Ako jedna veľká rodina, naprieč všetkými politickými stranami, sa poslanci hlasovania zdržali. Svorne vpred, v jednote je sila. Fuj! Viacerí, ktorých prácu si vážim, ma svojím hlasovaním - nehlasovaním nepríjemne prekvapili.
Aby som však dala zadosť aj nadpisu článku, za prezidentovu pripomienku hlasovali zo 133 prítomných: Martin Fecko, Tomáš Galbavý, Pavol Hrušovský, Erika Jurinová, Igor Matovič, Radoslav Procházka a Jozef Viskupič.
Páni poslanci, viete, čo ste pred necelými dvoma rokmi (poniektorí aj opakovane) sľúbili?
"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."
Ak teda má byť dnešné hlasovanie v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, dám vám zadarmo dobrú radu, vypusťte z Ústavy Slovenskej republiky sľub poslanca, lebo po dnešnom hlasovaní ste flagratne potvrdili, že je úplne zbytočný. Zmenu ústavy schválite ľavou zadnou, veď proti budú iba siedmi.
