Obecný rozhlas po samých jobovkách o zákaze pitia vody z domácich zdrojov, cez odstávky plynu a neustáleho monitorovania zosuvom vzniknutej hrádze, ktorej pretrhnutie mohlo spôsobiť ďalšiu prívalovú vlnu, konečne hlásil čosi pozitívne. Občania, ktorým povodeň poškodila domy, nech sa nahlásia na obecnom úrade. Štát ich prostredníctvom ÚPSVaR čiastočne finančne odškodní. Povedala som si, fajn, kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. Vedela som, že v našej dedine, ostalo napríklad niektorým iba oblečenie, ktoré mali na sebe, videla som, ako ľudí z domov zachraňoval vrtuľník, či lyžica bagra. Ako dobre, že im štát pomôže.
Prirýchlo som vytriezvela. Pomoc štátu bola naozaj veľkorysá. Dostal každý, kto sa nahlásil. Bez toho, aby niekto skontroloval, či sa mu škoda stala, alebo nie. V našej dedine sme sa mohli nahlásiť naozaj všetci. Od čísla domu 1 až po 850. Predpokladám, že takto to bolo na celom Slovensku. Neviem, či je to na smiech alebo na zaplakanie. Medzi inými peniaze dostali aj ťažkí alkoholici, ktorí dlhujú každej inštitúcii, voči ktorej majú nejaké povinnosti. Dokonca štát za nich platí výživné na nezaopatrené deti. Tipujem, že darované peniaze prelejú hrdlom tak do dvoch týždňov. Dostali aj ľudia, ktorí nie sú nijako finančne odkázaní, len majú hrošiu kožu. Mali „až" zatopenú pivnicu. To mal u nás každý.
Neviem, či tá prirýchla pomoc súvisela s voľbami, alebo nie. Čo však viem určite, že je nezodpovednosť najhrubšieho zrna, ak štát porozdáva ľuďom peniaze bez toho, aby aspoň v minimálnom rozsahu skontroloval podmienky pre poskytnutie pomoci. To, že bude dodatočne vyžadovať predloženie dokladov, ako občania s prostriedkami naložili, je trápny alibizmus. Viem, že keby takéto peniaze daroval štát mne, tak si kúpim novú práčku, lebo tá moja je pomaly súca do šrotu. A už by bolo zdokladované. Kto by nemiloval taký štát. Lebo tak znela odpoveď tých „vychytralých", ktorí nemali zábrany uplatniť si nárok: „Veď keď dávajú..."
Keby som tak mohla urobiť poriadok s tými, ktorí rozdávali, aj s tými, ktorí peniaze ukradli.
