Voľakedy vyplácal prídavky na deti zamestnávateľ alebo Sociálna poisťovňa. Ak dieťa ukončilo povinnú školskú dochádzku, prídavky sa prestali vyplácať. Každý rodič - poberateľ vedel, že musí doložiť potvrdenie o návšteve školy a výplata sa obnoví. Kto nevedel, spýtal sa prečo nedostal prídavky a nedostatok odstránil. Ojedinele sa rodičovi poslal obyčajný list alebo predvolanie. Rozhodnutie sa vydávalo iba v sporných prípadoch. To bolo celé.
Podľa platnej právnej úpravy Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý túto štátnu dávku vypláca, najprv pošle rodičovi, ktorého dieťa skončilo napr. povinnú školskú dochádzku alebo bakalárske štúdium, do vlastných rúk oznámenie o začatí správneho konania. Nevyzdvihne ho nikto iný z rodiny, len poberateľ prídavku na dieťa. Potom sa rozhodnutím do vlastných rúk s výplatou prídavku na dieťa pozastaví. Do tretice všetko dobré? Keď dieťa zo školy dostane potvrdenie o tom, že pokračuje v štúdiu, ÚPSVaR vydá rozhodnutie do vlastných rúk, ktorým prídavok na dieťa spätne prizná. Či v odbernej lehote stihnete rozhodnutia vyzdvihnúť alebo nie, je úplne irelevantné.
A teraz čerešnička: za jednu obálku do vlastných rúk zaplatí štát (my) 1,60 EUR. (Štyridsaťosem korún slovenských!) Čiže na jedno dieťa, ktorému sa mení status sa za tri rozhodnutia zbytočne minie 4,80 EUR (Stoštyridsaťštyri korún!)
Rátajme ďalej. Keďže sa mi nepodarilo nájsť údaj o počte žiakov, ktorí v roku 2010 skončili povinnú školskú dochádzku a bakalárske štúdium (iné dôvody som nebrala do úvahy), pomohla som si počtom prváčikov. V tomto školskom roku ich počet mierne stúpol a bolo ich 56 tisíc. Povedzme, že počet deviatakov bol okolo 50 tisíc a bakalárske štúdium skončilo 15 tisíc študentov. Spolu je to približne 65 000 nezaopatrených detí, u ktorých prebehol vyššie spomenutý byrokratický proces s tromi rozhodnutiami do vlastných rúk. Nebudem vás dlho napínať a vyjadrím to v peniazoch. V úhrne to predstavuje minimálne 312 000 EUR len na poštovnom (9,39 mil. slovenských korún!) Keďže zákon o prídavku na dieťa platí od roku 2004, takže to celé krát sedem. Náklady neobsahujú cenu obálky, kancelárskeho papiera, administratívnej práce... a čas rodičov, ktorí stratia pri vyzdvihnutí zásielok. Trochu úsmevne musím dodať, že moja kolegyňa to spravila dobre. Dcére dala meno po sebe, a tej doručovateľka obálku do vlastných rúk bez problémov vydá.
Povedzte, ktorý dobrý gazda by zobral len tak niečo cez 300 tisíc EUR a premrhal ich? Aj keby som sa celkom netrafila do sumy, považujem za nezodpovedné míňať čo len euro zo štátnej kasy tam, kde to vôbec netreba. Verím, že štátna správa môže rozumnými krokmi zlacnieť, a pritom aj bude za niečo stáť.
