Vážim si podnikateľov. Za ich odvahu podnikať, za riziko, ktoré podstupujú, za hodnoty, ktoré vytvárajú, za ľudí, ktorých zamestnávajú a de facto im dávajú chlieb... Nie každý to vie a nie každému sa jeho podnikateľský zámer vydarí. Ak sú úspešní, zaslúžene si môžu užívať nadštandard, lebo u nich neplatí, že po ôsmich hodinách padla a viem si predstaviť, že podnikanie ich prenasleduje aj vo sne.
S čím sa však nedokážem zmieriť, sú tzv. podnikatelia, ktorých jediným zámerom je zbohatnúť (pokiaľ možno čo najrýchlejšie) na úkor štátu, na úkor nevyplatených miezd, neuhradením záväzkov..., hocijako.
Smutné a nepochopiteľné je, že takýmto tiežpodnikateľom výdatne pomáha štát. Jeden by neveril. Nebudem tu uvádzať celú škálu, ako to nazvať, štátnej pomoci. Uvediem iba jednu. Tiežpodnikateľ, ktorý je zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení (II. pilier) si založí firmu. Rovnako sú na starobnom dôchodkovom sporení zúčastnení aj jeho zamestnanci. Sebe majiteľ firmy určí samozrejme najvyšší vymeriavací základ, u zamestnancov je to rôzne a zväčša to závisí od príbuzenských alebo aj od iných vzťahov, či pracovnej pozície. Prihlášky vypísané, vymeriavacie základy určené. Čo sa však stane, a či lepšie nestane? Do Sociálnej poisťovne tiežpodnikateľ neodvedie ani cent, stačí mu každý mesiac posielať výkazy. Štát sa však postará, aby do II. piliera, rozumej DSS, boli peniaze zaslané, nie iba preposlané. Zopakujem: štát poukáže DSS peniaze, ktoré nedostal. Sociálnej poisťovni to ukladá zákon a zákony treba plniť. Zo spoločnej kôpky garančného poistenia (pôvodne určeného iba na výplatu dávok garančného poistenia) do ktorej povinne prispievame, Sociálna poisťovňa odoberie 9% reálnych peňazí z fiktívnych vymeriavacích základov a pošle to príslušným DSS-kám. A to všetko do 60 dní, lebo ak nie, tak bude zle. Tiežpodnikateľ takto vydrží rok, dva, tri a začína firmu likvidovať. Medzitým zakladá novú, aby mohol v bezbrehom ryžovaní pokračovať. Sociálna poisťovňa síce začne vymáhať pohľadávky, lenže má smolu, majetok firmy je už medzitým párkrát preonačený tak, že sa v tom nevyzná ani..., veď viete kto. Naivne si myslíme, že to Sociálna poisťovňa alebo zdravotná poisťovňa, alebo daňový úrad prišli skrátka. Omyl. Skrátka sme prišli my všetci na úkor pár drzých špekulantov, ktorí nás okradli. Z najvyšších vymeriavacích základov sú najvyššie dôchodky. A netreba pritom odviesť ani cent. Stačí to len hodiť na papier. Štát to za nich zatiahne, aby potom brali peniaze, na ktoré sme im my našetrili. Tí, ktorí poctivo odvádzajú celý život, budú mať nižší dôchodok, ako tí, ktorí len blufujú. Neuveriteľné? Tvrdá realita.
O tejto abnormalite vedela minulá, predminulá a vie o nej aj súčasná vláda. Čím dlhšie ponechá právny stav na takejto primitívnej úrovni, tým dlhšie budeme ožobračovaní. Dovolím si povedať, že plošným znižovaním stavu úradníkov, či plošným znižovaním miezd o 10 % sa štátny rozpočet nezachráni. Pomohlo by čosi iné. Dať po prstoch ľuďom, ktorí podvádzajú. Ozdraviť zákonné možnosti v prospech poctivých a eliminovať špekulantov. Politická vôľa a zhoda koaličných partnerov by mohla byť tým urýchľovačom, aby tzv. podnikatelia raz a navždy dopodnikali. Ani netreba vymýšľať nič nové. Stačilo by prevziať overené právne normy od štátov, kde to už roky funguje lepšie ako u nás.
