Zákonnosť podľa spravodlivého ministra

Terajší minister spravodlivosti tvrdí, že si zaslúžil ako predseda Najvyššiehu súdu v rokoch 2001 a 2002 najvyššie odmeny. Keď som si v súvisiacom článku prečítala, o akú čiastku sa jedná, zmeravela som a prehĺtla naprázdno. V prvom roku bola odmena okrem platu 400 tis. Sk, v druhom vyše 600.

„Táto téma bola už dávno vyriešená políciou, že som postupoval v súlade so zákonom.... Táto téma už dávno bola vyriešená cestou NKÚ, cestou Úradu vlády SR, cestou ministerstva financií, cestou polície, že Harabin je vzor v dodržiavaní zákonov,“ opakuje pán minister.
Naozaj, neporušil zákon, iba využil stav, keď jedna norma už neplatila a druhá ešte neplatila, lebo to sám zablokoval. Nezdá sa mi nemorálne, že blokoval vznik Súdnej rady, ale blokovať ju (aj) kvôli svojmu osobnému prospechu, nuž ako to nazvať. Zákonnosť to určite nebude. Pán minister, príďte na dedinu medzi obyčajných sedliakov, povedali by vám, ako také čosi nazývame.

Dnes sa na blogu pretriasalo, či ženy sú ohľadom platov diskriminované. Namôj veru, neviem. Veď ak predseda Najvyššieho súdu –muž- zarobil v roku 2001 a 2002 z peňazí daňových poplatníkov takýmto amorálnym spôsobom ročne milión korún, skreslil tým štatistické údaje v prospech mužov. Lebo neverím, že platy štátnych zamestnancov, sudcov, lekárov, učiteľov, úradníkov, ... majú súvis s pohlavím. Skôr začínam byť presvedčená, že súvisia s čímsi iným. S ostrosťou lakťov, so znalosťou legislatívnych dier, v obchádzaní zákonov, v amorálnosti konkrétneho človeka, ktorý si svoj plat v zamestnaní vie zariadiť sám, jednoducho s drzosťou.

Človek nemusí porušiť zákon, aby stratil morálny kredit.