Bol u nás už trikrát. Píšeme si menej, ale často na seba myslíme. Prednedávnom mi v mobile pípla SMS-ka. „Ahoj, prosím o modlitbu." Krátke, strohé, o to údernejšie. Určite je to veľmi, veľmi vážne. Aj keď som nemala tušenie, za čo sa mám modliť, modlila som sa, aby Boh vypočul môjho priateľa. Zapojila som ešte pár ľudí. Prešlo niekoľko dní a nič sa nedialo. Márne som čakala, že sa priateľ ozve. Dúfam, že nie je chorý. Ženská zvedavosť napokon zvíťazila a napísala som mu kratučký e-mail.
„Už je dobre?"
Odpoveď na seba nenechala dlho čakať. „ Mame tu okrem ineho slobodnu tehotnu zenu, ktora uz ma jedno dieta. Vsetci v okoli ju nahovarali ist na potrat. Zvlast lekari. V case, ked som Ti poslal SMS, uz mala dohodnuty termin abortu - na dalsi den o 10,00 h. Bola rozhodnuta. Nevedel som, co mam robit. Ked som sa modlil, napadlo mi, ze poslem SMS par ludom s prosbou o modlitbu. Ta pani isla na dalsi den rano do nemocnice na analyzy a... bola svedkom, ako dve tehotne mamicky zasli k lekarovi a vysli "netehotne". Prislo jej zle. Vratila sa roztrasena, vystrasena a v soku. Povedala, ze ona take nieco nikdy nechce urobit. Tak tak. Dakujem."
Za máličko.
