Manžel naštartoval nášho draka, ktorý mal namiesto chvosta vyorávač. Vyvliekli sme vedrá, ktoré od vlaňajšieho sviatku čakali, kedy ich prevetráme, tiež rolku vriec a poďho do záhrady. Celá naša dedina dnes vrčala, ako keby tu bolo dajaké povstanie. Traktorčeky od výmyslu sveta zrána viezli vystrojených zberačov a popoludní naviazané vrecia plné zemiakov.
Nám sa urodilo, ojojoj, a koľko. Krásnych a veľkých. Takých do dlane, budú sa dobre bieliť. Pred nami stáli tri vedrá - veľké, sadba a drobné, nech aj sliepky majú radosť. Robota nám ide od ruky, vrecia - nakŕmené zemiakmi, stoja ako vojaci. Vrecia sú nakŕmené, zato nám začína škvŕkať v žalúdku. Keď zvony ohlasujú poludnie, ešte nám treba jeden riadok. Beriem do vedra pár najväčších zemiakov a opúšťam frontové pole. Dávam sa na ústup a idem do svojich zákopov. Na šporák postavím dva hrnce vody a... šup šup, šúpem zemiaky. Chúďatka, ani nevideli našu pivnicu. Je to iné, brať zemiaky z pivnice a brať ich rovno z poľa, šúpem jemne, aby ich to nebolelo. Až mi ich bolo ľúto. Potom predsa len vytiahnem zbraň značky ETA a razom je z krásnych zemiakov blato. Prisypem múku, trošku soli, voda už začína hundrať. Tak ju stopnem a nahádžem do nej muníciu. Šplech, žblnk, občas netrafím a fŕkam aj na šporák. Nič to. Ešte vyškvariť slaninku, pokým scedím obidva hrnce. A potom to celé spojiť s pravou nepasterizovanou bryndzou z Kolačkova. Neviem, či ste už takú jedli, ale ak nie, tak ste oveľa ochudobnení.
Rodina prichádza zo záhrady. Sotva, čo si stihnú umyť ruky, sadajú k stolu a nechcú vidličky ale lyžice, lebo sú veľmi hladní. Dobre sme sa najedli, do prasknutia. Bryndzové halušky z nových zemiakov, to je lahôdka, ktorej sa nemožno prejesť. Ešte trochu zvýšilo, príďte.
Nič nie je samozrejme. Som vďačná aj za také zdanlivé maličkosti, ako je štátny sviatok spojený s „gruľovkou."
Ďakujem ľuďom, ktorí mali odvahu postaviť sa fašizmu.
