Celú odmenu si komfortne preležala. Nie na pláži, ani v kúpeľoch. Útrpne, vo vlastnej posteli. Vo februári ju seklo v krížoch a to tak nemilosrdne, že nebyť syna, nezvládla by ani to najzákladnejšie. Podmienky na vyplatenie odmeny sú dané, neslobodno maródovať. Uvedomila si to, až keď na výplatnej v kolónke odmena sa na ňu škerila nula. Jej tri kolegyne dostali, iba ona jediná nie.
Keď človeka prikvačí bieda, zväčša sa to s ním dlho ťahá. S mojou kamarátkou sa to už ťahá roky. Nie a nie sa pozviechať. Od finančných (až existenčných) problémov, cez zdravotné, rodinné..., jeden bludný kruh. Občas sa nájdu ľudia, čo jej pomôžu nielen dobre mienenou radou. Pomáha jej to preklenúť ťažké obdobie po finančnej stránke ale aj psychicky.
Vráťme sa k tej nešťastnej polročnej odmene. V ten deň, keď zbadala na výplatnej páske nulu, sa jej už po toľkýkrát zrútil svet. Keď sa vrátila z obeda, našla na stole obálku. V nej boli tri 50 eurové bankovky. Kolegyne nezabudli. Úžasné, čo poviete?
A aké ponaučenie z toho plynie? Zodpovední nie sme iba za to, čo zlé sme vo svojom živote urobili, ale tiež za to, čo dobré sme urobiť mohli a nespravili sme.
