Notoricky známa stať Písma, však? Dnes mi jeden nick, vlastne nicka, poslala túto krátku správu: Ja prave revem nad tymto clankom:
http://www.sme.sk/c/4323761/zdochni-mne-je-to-jedno.html
O pár minút som plakala aj ja. Verím, že po jeho prečítaní slzy ľútosti sa vyronia aj na tvojej tvári, môj čitateľ.
Slzy, samé o sebe sú však hlúposťou, ak za nimi nenasleduje čosi rukolapné, ako nás k tomu vyzýva evanjelista Matúš. Slzy samé o sebe, by nám mohli byť v konečnom dôsledku príťažou. Ak iba zaplačeme, ako keby sme povedali A, ale chýba tomu Bé. Nevravím, že na článok, ktorý som v linku uviedla, musí každý reagovať tak, že prispeje hmotnou, či finančnou pomocou. Možno by stačilo, ak sa poohliadneme po svojom okolí a zbadáme, koľko našich susedov je v núdzi a trpí rôznym nedostatkom, či týraním. Ešte stále to však bude len to A. Bé predpokadá našu osobnú zaangažovanosť. Možno to nebudú plamenné reči na prezidentských kandidátov, či na "sociálne" balíčky vlády na riešenie globálnej krízy. Bude to o čomsi inom, úplne prozaickom a konkrétnom. Možno o zabalení základných potravín, ktoré položíš k dverám chudobnej rodiny, možno to bude príkaz na úhradu, aby tvoja banka poukázala komusi cudziemu (naozaj cudziemu?) nepatrný obnos, možno to bude balík oblečenia, ktorý odnesieš na charitu. telefón na políciu...
Ozaj, vieš ako končí Ježiš vyššie spomenutú stať evanjelia? „Kráľ im odpovie: "Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili."
A ja, skromne dodávam, že to platí bez ohľadu na vierovyznanie. O tom je totiž podľa mňa človečenstvo.
Požehnaný pôst všetkým.
