A zrazu bác. Vyhlasuje sa anketa o Najhlúpejšiu celebritu. Víťaz je dopredu jasný. Na míle predbehol najhlúpejších. Predčasné ukončenie ankety by sa považovalo za fiasko. S cieľom prilákať čo najväčší počet ľudí, však ktosi istému víťazovi pošepol skvelý marketingový ťah: nesúťažime, lebo my sa necítime byť celebritami. Koľká skromnosť. Rozmýšľam, či by sa podobne zachovali aj v prípade, keby rovnako presvedčivo viedli anketu o najväčších sympaťákov.
Neviem dobre stupňovať prídavné mená. Ako to vlastne je? Hlúpy, hlúpejší, najhlúpejší. Na štvrtý stupeň si neviem spomenúť, ale istotne existuje. Napadá mi bulo roka, ale to predsa nie je prídavné meno. Tragikomická anketa. Víťaz(ka) sa určite nepoteší, kto by už po niečom podobnom túžil. Návnada je však hodená. Ľudia mailujú, posielajú esemesky, bľačia.
Nemám rada tento druh medializácie. To nie je kultúra, iba gýč. Nedá sa to však prehliadnuť, nevidieť. Ignorovanie pomáha do určitého bodu, potom treba povoliť ventil.
Dajte ľuďom chlieb a hry však stále platí. Chlieb nám síce zdražel, ale keďže hry sú čoraz kreatívnejšie, ani sme to nezbadali.
