Zo zošúvereného starca nad hrobom sa razom stáva človek plný sily. Mohol by buky váľať, valibuk. Má rodinu. Riadne rozvetvenú. Okrem ženy, detí, ba aj vnukov, tiež hŕbu bratrancov, sesterníc, strýkov a tiet. Stretávajú sa na pohreboch, kršteniach, svadbách... Teraz sa stretli na valibukovej promócii. Je to len taký vyplašený holobriadok. Keď ide pre diplom, podlamujú sa mu kolená. Nikto si to nevšimne, iba jeho mama. Maturita. Poľahky zvládnutá. Svet gombička. Základná škola bola problematická. Skúšal svoje prvé cigarety, opil sa, otec ho zdral. Na také sa nezabúda. On svoje deti nikdy biť nebude. V škôlke to bolo fajn, len keby nebolo treba poobede spať. Stále si pod paplónom špáral v nose, až mu z neho tiekla krv. Prvé narodeniny. Fotka pri torte s jednou sviečkou. Je historická. Ústa skrivené do grimasy, pri cvaknutí fotoaparátu si popálil na plameni pršteky. Pôrodnicu si nepamätá, iba z rozprávania mamy vie, že to bolo ťažké. Nie a nie sa narodiť. Potrápil mamu i doktorov. On prežil len tak tak. Jeho príbeh tu skoro skončil. Deväť mesiacov bez slnka, ale zato v teplúčku. Ešte predtým sa však čosi udialo. Z dvoch buniek sa počalo dieťa. Nikto o tom netušil, iba sa nádejali, že sa to stalo.
V 6. B je jedna stolička voľná. Chýba na nej libero triedy. Ešte včera tam bol, dnes už nie je. Nevrátil sa z lyžovačky. Lyžoval najlepšie z celej triedy. Tréner ho vybral na republikové kolo. Dávali to vo všetkých televíznych novinách. Hrozné. V škôlke sa zdalo, že nebude vedieť rozprávať. Nie a nie začať. Vyrastal bez ocka. Vlastne ho ani nikdy nepoznal. Mama bola prísna a nechcela mu o ňom nič povedať. Zato starká, starká by ho nedala ani za nič. Zakaždým, keď k nej prišiel, mala preňho schovanú horalku. Musela ju schovať, inak by ju zjedol starký. Aj v tom si boli podobní. Na pôrodnici ho vybrali cisárskym rezom. Hneď sa rozplakal. Deväť mesiacov bez slnka, ale zato v teplúčku. Ešte predtým sa však čosi udialo. Z dvoch buniek sa počalo dieťa. Nikto o tom netušil, iba sa nádejali, že sa to nestalo.
Lekár jej oznámil, že je tehotná. Znelo to neuveriteľne. Práve, keď jej sľúbili povýšenie, keď mohla konečne začať naozaj zarábať a užívať si život. Ona, manžel a ich dve deti. Na rozmyslenie má ešte dva týždne. Počali s manželom dieťa, hoci robili všetko preto, aby ho nepočali. Jeho príbeh sa ešte ani poriadne nezačal a nevedno, či sa vôbec začne, nevedno, či sa vetva rozšíri o ďalšieho súrodenca, strýka... Veď to vlastne ešte ani nie je dieťa. Iba zhluk buniek, takže aký príbeh. Matka sa môže slobodne rozhodnúť. Nedopustí sa ničoho nekalého, ak počatie ukončí. Ešte to nie je človek, iba taká krvavá hrudka. To nič, že s vlastnou genetickou výbavou. Stále je to iba taká hrudka.
*******
Môj, tvoj, životný príbeh každého z nás začal nie narodením, ale počatím. Vážme si život v každom jeho štádiu a chráňme ho. Bez áno, ale. Je jedinečný a neopakovateľný. Od jeho počatia, až po prirodzenú smrť.
