Vstupné do každej jaskyne bolo sedem eur, čo sa mi zdalo primerané. Horšie to bolo s poplatkom za parkovanie. Vlastníci súkromného pozemku si pýtali po päť eur. Viacerí návštevníci krútili hlavami, my tiež. Napokon sme zaparkovali kdesi uprostred a zadarmo. Ale nie o tom chcela. Ako prvú sme absolvovali Demänovskú jaskyňu slobody. Prehupli sme sa do zázračného sveta pestrofarebných útvarov od výmyslu sveta. Kvaple sa tu tvorili celú večnosť. Veľkosť špendlíkovej hlavičky približne 15 rokov. Neuveriteľné, nepochopiteľné. Siene tu striedajú galérie, dómy, jazierka. Ale nie o tom som chcela.
Popoludní ideme do Demänovskej ľadovej jaskyne. Slováci, Česi, Poliaci..., všetci vyťahujeme svetre a babušíme sa tušiac, že nula stupňov je menej ako málo. Čakáme na sprievodkyňu. Jaskyňa nie je taká pestrá a vyzdobená. Trvalá ľadová výzdoba však všetkých privádza do úžasu. Pár metrov nad nami je horúčava a tu sa udrží ľad po celý rok. Manžel hľadá siedmy schod. Ale nie o tom som chcela.
Keď sme čakali na sprievodkyňu, všetečný český chlapček neustále bombardoval babičku, aby mu potvrdila jeho teórie. Že na značke prečiarknutá cigareta znamená zákaz fajčenia, prečiarknutý fotoaparát zákaz fotografovania, a tak podobne. Pri prečiarknutom psovi sa zháčil. „A babi, škrtnutej pejsek znamená, že do jeskyně smíš s pejskem, že jo?" Všetci sa zamrvili, keď mu babička dala za pravdu. Na konci radu totiž chlapček zbadal nevidiacu pani s vodiacim psom. Sprevádzali ju aj dvaja dospelí. Po celý čas, čo sme boli v jaskyni, som ju po očku pozorovala. Všetci návštevníci počúvali výklad sprievodkyne iba tak napoly, kde tu sa pristavili, keď na čosi zaujímavé ukázala, poniektorí sa pousmiali, keď povedala vtipnú naučenú repliku na oživenie. Nevidiaca pani však výklad priam hltala. Bolo jej vidieť na tvári, ako reaguje na každú vetu. Verím, že ona tú jaskyňu naozaj videla. A možno lepšie, ako poniektorí z nás. Pri vtipných replikách sa nahlas smiala, vyslovene sa dobre bavila. Vlčiak ju tichučko sprevádzal, nemal problém ani so schodmi.
Na konci sa nám sprievodkyňa poďakovala a rozlúčila sa s nami. A viete, čo spravila nevidiaca pani? Začala tlieskať. Postupne sme sa pridali všetci. Zaskočená sprievodkyňa čosi rozpačito zamrmlala. Čo vám budem hovoriť, vôbec tam nebolo nula stupňov.
