Môže byť človek bez srdca?

Určite ste to mnohí videli. Pánovi s nevyliečiteľnou diagnózou – svalová dystrofia, niekto ukradol auto, bez ktorého je odsúdený na existenciu v byte. Auto bolo riadne označené a na ručné ovládanie. Na príspevok na nové auto nárok nemá, lebo ešte neuplynula lehota spotreby toho ukradnutého. Snažím si predstaviť, ako to muselo postihnutú rodinu ešte viac postihnúť. Ľudská zloba, podobne ako hlúposť, asi nepozná medze. Asi. Bolo po pohodovom večeri. V duchu som sa preniesla k zlodejovi auta. Keby som mala tú moc, postihla by som ho svalovou dystrofiou aspoň na týždeň, aby si skúsil, aké to je. Nemôcť sa za pochodu najesť, umyť, ísť na záchod, štekliť deti alebo ženu, milovať sa, bežať za autobusom, kopnúť si do zatúlanej lopty, prplať sa v záhradke, štiepiť ovocné stromy... Iba to všetko vidieť, pasívne pozorovať a byť pripútaný na vozík, odkázaný na lásku či vytrvalosť blízkych a sociálne cítenie štátu. A po týždni takého skvelého ničnerobenia by som mu dala na výber z dvoch možností: ostať doživotne na vozíku a mať k dispozícii 24 hodinovú špičkovú starostlivosť odborne vyškoleného personálu a všetky technické výdobytky na uľahčenie života telesne postihnutým, alebo zdravé svaly, ktoré ho budú poslúchať na slovo. Tretiu možnosť -čierneho petra- ktorá zostala pánovi zo správ by som mu ani neponúkla. Bolo by to kruté.Ktovie, čo by si asi vybral?