Nie všetko, čo je v súlade so zákonom je aj morálne - proti tejto vete asi nikto nebude oponovať. Spomeniem len úplne zanedbateľné kauzičky s využívaním služobného vozidla ministrom Harabinom a ministerkou Tomanovou. I sám premiér pohrozil, že no, no, no! Tento príklad je len tak na zasmiatie.Čo však normy z druhej svetovej vojny, povoľujúce smrť druhoradých občanov, alebo tie naše po štyriadsiatomôsmom..., no hádam stačí, aby sme si uvedomili, že zákon a morálka nekráčajú vždy vedno.Ale poďme ďalej. Prečítala som si dnes v českých internetových novinách článok, ktorý mnou dosť otriasol. Záujemca o eutanáziu fiktívnej babičky sa skontaktoval so švajčiarskou firmou, ktorá túto asistovanú sebevraždu poskytuje. Príjemné vystupovanie zo strany firmy, seriózne podmienky. Vyskytol sa iba jeden "menší" problém. Babička je síce stará, ale celkom čulá. Aj na takéto situácie dodávateľ pamätá: stačí hocijaká diagnóza. A kto by už vo vysokom veku nemal nejakú diagnózu, keď dnes ju už má každý a nie iba jednu. Všetko sa dá len treba chcieť.Článok som si prečítala viackrát, lebo som mala pocit, že som len nepochopila. Napokon mi to predsa len došlo, v čom je ohavnosť a ekonomika celého: platí sa vopred. To ostatné je druhoradé.
Nechcení ľudia - návod na použitie
Hlasy, ktoré upozorňovali na možnosť zneužitia eutanázie, mali -zdá sa- pravdu. I keď samotný inštitút je sám o sebe pre mnohých pochybný a neprijateľný, predsa len, biznis, ktorý z toho plynie pre poskytovateľa i objednávateľa, je príliš lákavý na to, aby obchodní partneri odolali.