Na podobnom výlete boli postarší manželia, naši susedia. Nikdy sa nedali zlákať, ale minulý týždeň sa odhodlali. Veď v záhrade už je všetko porobené, spríjemnia si aj so susedmi deň. Budú im predvádzať nejaké fantastické výrobky, ktoré vôbec nemusia kúpiť. A bude to aj s ochutnávkou. Nič nie je záväzné, iba si spravia výlet.
Prvé sklamanie nastalo, keď im oznámili, že výrobky predvádzať nebudú, iba im v autobuse premietnu video. Mali ich byť dva autobusy, ale keďže jeden sa pokazil, tak sa musia takto uskromniť. Veľmi prezieravé, vidno, že ide o zabehnutú firmu. Predávajúcemu to bolo veľmi, ale fakt veľmi ľúto, kupujúci sa tvária, že všetko je ok, veď aj z videa sa dá veľa pochopiť. Škoda, čo už. A ochutnávka? V taške mal každý dosť namastených chlebov, tak žiaden problém. Potom prišla reč na predaj tých skvelých výrobkov. Jedinečná cena, ktorá platí iba dnes, jedinečná kvalita s ničím neporovnateľná, blížia sa Vianoce, máte fantastický darček pre dcéru, pre vnučku, schováte pod posteľ, bude sa vydávať a vy, mladá pani, máte po starostiach. Takto a podobne predávajúci gumoval mozgové závity dôchodcov. Je to možné? Nikto o tie skvelé produkty nemá záujem? Oči seniorov sa klopia, poniektorí zahanbene šmátrajú v taške, iní akože driemu, iní pozerajú na hodinky. Len nedovoliť očný kontakt.
A potom to prišlo. Firma je veľkorysá. Keď nekúpite, dostanete to od nás ako darček. Explózia. Žrebovanie spomedzi všetkých cestujúcich. Šťastie sa usmialo na dvoch. Jedným z nich je aj náš sused. Už drží v náručí škatuľu haraburdia, čo to trepem, škatuľu luxusných výrobkov pre domácnosť. Na vrchu krásny farebný obal, na ktorom je akože previazaná mašľa a nápis: Gratulujeme!Tlak stúpol, srdiečko sa rozbúchalo. Ešte nikdy nič nevyhral a teraz toto. Koľké šťastie. Stačí zaplatiť 50 EUR a podpísať papiere. Okuliare nemá pri sebe, ale ten pán je taký milý, ukáže mu prstom, kam má hodiť podpis. To poľahky zvládne. Žene šepká do ucha: „To máš odo mňa darček. Na tej keramickej doske mi budeš variť kapustu, čo nám kysne v sude." Takto a podobne sa vytešujú, pokým neprídu domov. Ostatní v autobuse závistlivo zazerajú, že prečo sa toľké šťastie usmialo práve na nich.
Konečne sú doma. Lovia v škatuli a vybaľujú poklady, ktoré vyhrali. Dcére sa to nepozdáva. Zahĺbi sa do zmluvy, ktorú otec podpísal a prevracia očné buľvy. Zajtra si firma príde pre zvyšok peňazí. Keďže 50 EUR bola iba záloha, treba ešte doplatiť 1300 EUR. Za pár šmejdových výrobkov, ktoré majú ten najnižší príkon, keramická doska na jeden hrniec. Nastáva precitnutie. Konečne pochopili, ako ich tie hyeny dobehli. Odstúpiť od zmluvy možno do 7 dní. O vrátení zálohy tam nie je ani zmienka. Musia však všetok tovar vrátiť úplne nepoškodený. Aj ten, ktorý dostali úplne grátis. Napríklad kalkulačku, ktorá má iba dve funkcie: spočítanie a odčítanie. Ako však zaručiť, že sa tovar cestou nepoškodí? Budú musieť sadnúť na vlak a vycestovať na opačný koniec republiky. Boja sa, že to celé zle dopadne. V zmluve sa to hemží zmluvnými pokutami a povinnosťami kupujúceho. A že bol riadne poučený, že všetkému porozumel, že so všetkým súhlasil, že cena sa mu zdá byť primeraná, že... Povinnosti predávajúceho sú strohé a spočívajú v tom, že musí odovzdať tovar.
Vyzerá to, že najľahšie je zarábať na ľudskej hlúposti. Ja by som to však takto nenazvala. Nejde o ľudskú hlúposť. Dôchodcov, ktorých takto včera dobehli, nepovažujem za hlúpych. Rovnako nepovažujem za hlúpych starých ľudí, od ktorých vylákajú peniaze rôzni podvodníci. Hlúpi sú tí, ktorí takto dokážu zarábať. Sú hlúpi, nemorálni, bezcitní a zlí. A zlé sú aj zákony, ktoré dovoľujú podnikať podvodníkom.
