Viete, tá vaša zmluvka, je dosť nevýhodná a teraz pri prechode na euro sa snažíme klientom vychádzať v ústrety.“
Môj šiesty zmysel, i napriek pokročilej popoludňajšej hodine a vysokej teplote vzduchu, sa razom prebudil.
„V čom je tá zmluva nevýhodná““ pýtam sa naivne.
„No viete, teraz všetko dražie, veď vidíte ako ľudia nakupujú...“
„Naozaj?“
„Pochopte, v korunách by sa pri dožití vyplatilo smiešnych 19 000 a v eurách, by to bolo veľmi málo. Uznáte, že taká zmluvka je nevýhodná.“
„Pre koho je nevýhodná, pre klienta alebo pre poisťovňu?“ stále skúšam.
„Predsa pre oboch.“
„A pre klienta je nevýhodná v čom? Predsa platiť mesačne jedno euro a byť poistený nemôže byť nevýhodné.“
„Joj, to nemôžte takto. Bolo by dobre, uzavrieme novú zmluvku, alebo uzavriete životku na dieťa. Zapneme notebook."
"Ešte ma zaujíma ako budete pri prechode na euro zaokruhľovať - v prospech klienta, alebo v prospech poisťovne?"
Otázka ich zaskočila. Nevedno, či odpoveď nepoznali, alebo nebolo profesionálne to klientovi oznámiť.
"Všetko máme pripravené, spravíme zmluvku.“
Priznám sa, dožralo ma to.
„Pani, prečo používate výraz zmluvka? Za koho nás máte?“
Rumenec, stuhnutie a potom akési ospravedlnenie.
„Napokon, prečo sa s tým trápim ja, nech sa vyjadrí manžel, je to jeho zmluva.
„Ja nic rušit nebudu. Mně to tak vyhovuje.“
„Vidím, že tu nič nespravíme,“ skonštatovali obe dámy a s prianim pekného zvyšku dňa odpochodovali. Aj s noteboočikom.
