Pupky sveta

Je mi smutno a nebude to len mrcha počasím. Temná Ničota pohlcuje všetko, kam dovidím. Slovník pohoničov sa stáva štandardom v najvychytenejšom klube. Tak veľmi som sa tešila, keď som prišla na blog. Myslela som, že pretvorím svet. Taký malý pupok sveta. Nepretvorila som ani len seba, tak akoby som chcela pretvoriť svet.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (53)

Už to nie je o radosti z písania, z diskusií, z nekonečného množstva krátkych správ, e-mailov, imaginárnych, či naozajstných stretnutí s blogoľuďmi. Už je to o čomsi inom. Blog zdrsnel. Nie diskusie. Blog zdrsnel. Pribudlo pupkov sveta. S patentom na rozum, s patentom na názor, s patentom na vulgarizmy. A mňa to zaháňa do kúta. Neviem nájsť články s láskavým humorom; vtipné a briskné je len to, kde je použité slovo prostitútka, roztiahnuté nohy...Fuj.

Nepáči sa mi, že sa takto vyjadruje náš ústavný činiteľ, ale -čuduj sa svete- oveľa viac sa mi nepáči, keď sa tak vyjadrujú blogeri. Premiér nie je bloger. Blogovisko nie je parlament. Tam nech sa hryzú. Blogovisko je, vlastne, malo by byť kultivovanou pôdou na pestovanie ducha, kritiku, podelenie sa s radosťou i žiaľom, priestor na budovanie vzťahov, nie na to, ako kto koho poníži, vysmeje, dobehne, pošle niekam. Povedať o niekom pravdu tak, aby sme ho neurazili, nepošpinili jeho ani svoju česť, to je kumšt.

Odohráva sa priamo pred našimi očami. Čo? Predsa Nekonečný príbeh a my sme jeho súčasťou. Nie divákmi, ale hercami, lepšie povedané, hlavnými postavami, Bastienom. Kto zachráni našu ríšu fantázie? Do kelu, nezbabrime to.

Naivný názor? Kde to žijem? Beriem, všetky pripomienky, len pevne verím, že so svojím naivným názorom nie som sama.