Po prijatí Slovenska za člena Európskej únie sme s európskymi formulármi nemali žiadne skúsenosti. Prvá porada, kde nás mali vyškoliť, bola tiež dosť rozpačitá; nikto nevedel, ako to má presne fungovať a ako to bude vyzerať, keď sa to naozaj rozbehne. Boli sme z toho dosť polepení. Zadovážiť si napríklad „ečko“ z Česka nebol až taký problém. Pomohol e-mail, telefón, úradný list. Na ostro sa to spustilo až vtedy, keď sa vrátili prví klienti z ostatných štátov a domáhali sa svojich práv. Mojím prvým „ečkom“ bol vysoký a veľmi príjemný pán. Stále sa usmieval a bol dobre naladený. Vybavovali sme mu E formulár z Talianska, kde naposledy pracoval. Ešte teraz si pamätám, s akou bázňou sme posielali obálku do cudziny. Na naše počudovanie, požadovaný E formulár prišiel včas a riadne vyplnený. Mám pred očami, že v kolónke profesia, mal môj klient napísane: muratore, čiže murár. Kým sme to celé vybavili, párkrát sme sa spolu rozprávali. Dozvedela som sa, že spomínaný pán robil v severnom Taliansku na stavbách asi tri roky a za ten čas si veľmi pekne zarobil. Domov chodil asi raz za tri mesiace. A teraz sa vrátil. Natrvalo. „Viete, už som si zarobil dosť, rodina je slušne zabezpečená a pred pol rokom sa nám narodilo druhé dieťa. Nemohol by som nechať manželku dlhšie samú. Peniaze nie sú všetko. Máme dosť,“ asi takto mi to povedal.Potešil ma tento pán. Mimoriadne. Dnes, na Deň otcov, som si nevdojak naňho spomenula. Neviem ako sa mu darí. Neviem si spomenúť ani na jeho meno. Predstavujem si, že to malé už možno chodí do škôlky, že ho dnes jeho deti vystískajú a...a fungujú ako dobrá rodina so zodpovedným otcom, ktorého nezlomili peniaze. Väčšina klientov, s ktorými sa stretnem, vraví, že len tu chvíľku pobudnú, čosi vybavia, zariadia a opäť si to namieria do Írska, Nemecka, či Anglicka. Za tie peniaze tu predsa robiť nebudú. Zväčša na nich zabudnem, lebo ma ničím neupútajú. Na moje prvé „ečko“ však nezabudnem. Nie len preto, že bolo prvé, ale najmä preto, že jeho rebríček hodnôt mal podľa mňa správne usporiadanie. Predsa som si spomenula, ten klient sa volá Ján Šima.
Taký obyčajný otec - muratore
Patril medzi moje prvé „ečka“. Teda klientov, ktorí pracovali v členskom štáte EÚ a pri návrate museli predložiť príslušný E formulár, ak chceli dávku v nezamestnanosti.