Je sobotné ráno. Sliepňam na mobil. Aj bez okuliarov vidím, že je 5:30 (približne:-) Donútim telo, aby vstalo a vyberám z práčky asi milión tričiek. Potom tam hodím ešte jednu kôpku. My šporovliví perieme na nočný prúd. V duchu hromžím, že si dcéra nevie vyprať Košice v práčke, ale potom zaradím spiatočku, lebo aj v polospánku zreteľne poznávam, že táto veta vykazuje logické chyby. O pár minút už opäť drvím matrac a hľadám tú správnu polohu na snívanie. Podarilo sa. Ako rušňovodič vchádzam na parádnej lokomotíve do Spišskej Novej Vsi. Minko Čarňanský ma tam víta aj s kaprom v uhorkovej fľaši. Práve napriahnem pravačku, akože pre tú fľašu, keď sa na spálni zrazu otvoria dvere a objavia sa v nich dcéra, junior a manžel. Automaticky pchám ruku pod perinu, veď by si nedajbože mohli myslieť, že hailujem. Milan sa kamsi vyparil a ja počúvam: "Veľa šťastia, zdravia, veľa šťastia zdravia, veľa šťastia, milá mamka...“ Červenám sa. Neohrabane vyliezam spod periny. A že sa viem do nej zamotať. Nesú mi krásny raňajkový tanier do postele a fľašu môjho obľúbeného vína. Veď si aj zaslúžim. Mám sviatok. Raňajky sú mňamkové, dokonca je na tanieri aj kopček surového lososa. Trošku nedôverujem, ale nemôžem si dovoliť, dať to najavo. Poctivo spučím všetko, čaká ma náročný deň. O necelú hodinku idem na plenárne zasadnutie synody. Tam je to napodiv všetko v pohode, žiadne zádrhely, hlasovania prebehli neuveriteľne hladko. Už sme sa asi naučili.
Neskoro popoludní prichádzam domov. Unavená, ale ešte s elánom prevetrať skleník a popasovať sa s burinou. Aj toto som zvládla. Bolo jej neúrekom. V polčase plienenia dobehla dcéra, že sme vo finále. Zakopla som motykou hlbšie a na pravom ukazováku mi razom zmodral necht. Budete mi říkat mistře, kričali na mňa jednotlivo všetky paradajky. Nehanebnice. Úsmev na tvári mi samozrejme nechýbal.
Potom som nazrela na blog a.....a hlboké sklamanie. Nemyslím si, že pochody podobného typu sú potrebné. Žijem v pomerne religióznom prostredí a nezaznamenala som žiaden útok proti gayom alebo lesbám. Podotýkam, že pracovne som sa stretla s oboma skupinami a no problem. Viete, vychádza mi to tak, že ak je niekto iný, tak je prosto iný. Medzi homo a hetero sa nedá položiť znamienko = . Teda aspoň podľa mňa. Ak by sa tam dalo znamienko = , potom by už homo neboli iní. Podotýkam, že ich neodsudzujem, nepokladám ich za menejcenných, ne..... Ale. Čo som to vlastne chcela povedať? Uniká mi zmysel včerajšieho Dúhového pochodu. Ale poviem vám jedno, ak by som tam bola, postavila by som sa medzi Pochod a neonacistov.
Je večer a u nás sa opäť blahoželá. Tentokrát mistrovi k narodeninám. Tvári sa (akože) prekvapene. V tom je majster. Myslel si, že dostal hriankovač, po ktorom už dlho jeho kulinárske srdce piští. Ale nie, dostal čosi iné, ani neviem, ako sa to volá, ale bezpečne viem, koľko to stálo:-)
