VI. zastavenie – Veronika II.

Toto zastavenie pobožnosti Krížovej cesty je o konaní dobra. Nielen vtedy, na Kalvárii, ale o konaní dobra denne, povedzme aj dnes. Poslala som jednému priateľovi moju knižku modlitieb, Boh je láska. Po čase mi povedal, čo sa mu prihodilo. Ešte musím povedať, že môj priateľ má pomerne vznetlivú povahu. Iste mnohí dobre viete, aké to je, keď má človek vznetlivú povahu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

Tu je jeho príbeh.

Zobral som si tvoju knižočku a šli sme s manželkou do Marianky na celodenný výlet. V tieni stromov sme sa snažili skryť pred rozpáleným betónom, ktorý nás vyhnal z mesta a zároveň sme sa chceli pomodliť Krížovú cestu. Ako sa vraví, spojiť príjemné s užitočným.  V Marianke je krížová cesta v prírode, čo je veľmi príjemné prostredie na meditáciu. To som ešte netušil, aká lekcia tam na mňa čaká.

Aby som to uviedol všetko na pravú mieru, musím sa vrátiť týždeň dozadu. Vtedy, keď som sa večer vracal z práce, ma domový dôverník nášho bloku poprosil, aby som mu pomohol s rozpisom vyúčtovania za teplú vodu. Nemal som s tým problém. Všetko som mu povysvetľoval do najmenších detailov. Deň pre víkendom ma opäť zastavil, že tomu stále nejako nerozumie. Reku, vysvetlím znova Síce už nie tak ochotne, ako prvýkrát, keďže nerád vysvetľujem to isté dookola. Videl som, že má v tom riadny chaos. Znovu sme to teda prešli od začiatku. Zdalo sa mi, že pochopil a mne odľahlo, že som sa ho zbavil. Už som to bral ako otravovanie. Vráťme sa však do Marianky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Slniečko príjemne hrialo, boli sme tam s manželkou takmer sami, všade bolo ticho. Čas ako stvorený na meditáciu. Zastavenie prvé, druhé, tretie... Pomaly sme sa presúvali a v duchu premýšľali nad strastiplnou cestou, ktorá sa udiala na Kalvárii pred dvetisíc rokmi a nad svojím osobným postojom k týmto udalostiam. Skrátka, mám rád túto pobožnosť. Zastavenie šieste, Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník. Rad je na manželke, podávam jej knižku. Polohlasne číta: „V živote sa nám často, hádam i denne, naskytne možnosť podať Pánu Ježišovi šatku na utretie tváre. Možností máme dosť. Všetci a denne. Bez výnimky. Manželia medzi sebou, deti, starí rodičia, susedia, ba aj cudzí ľudia. Veronika tiež Pána osobne nepoznala, a predsa v konkrétnej chvíli sa vedela zachovať tak, ako to bolo správne. Zaiste sa tak správala stále. Dostala za svoj dobrý skutok vzácnu relikviu, Ježišovu tvár. Aj my za každý dobrý skutok dostávame pomyselný obrázok jeho tváre. Keby sme teraz mali ukázať svoju zbierku, mali by sme sa čím pochváliť? V prvom momente si povieme, že áno, že my predsa dobré skutky robíme, ale poďme do dôsledkov, robíme ich nezištne, bez čakania na pochvalu, potľapkanie, robíme ich aj tým, ktorí nám nemôžu našu dobročinnosť vrátiť? Robíme denne takéto dobré skutky?" Rozjímame.

SkryťVypnúť reklamu

Znenazdania mi zazvoní mobil. Ako je to možné, vždy ho predsa vypínam. Nerád som pri modlitbe vyrušovaný. „Prepáčte, pán sused, ale s tou teplou vodou mi to stále nie je celkom jasné." To snáď nie je možné, veď to by už pochopilo aj decko. Mám po nálade. „Viete, čo? Momentálne som mimo a naozaj nemám chuť vysvetľovať vám to znova." Vypol som telefón. Išiel som do vývrtky. Hneval som sa na seba, že som zabudol vypnúť mobil a na suseda, že to ani po dvoch podrobných vysvetleniach nepochopil. 
V tom mi v hlave začínajú rezonovať myšlienky z posledného rozjímania Krížovej cesty. „V živote sa nám často, hádam i denne... možností máme dosť... všetci a denne... bez výnimky... keby sme teraz mali ukázať svoju zbierku, mali by sme sa čím pochváliť?..." Nemohol som sa ďalej modliť. Vedel som, že ak nespravím to, čo mám spraviť, som iba herec, pokrytec. Znovu som zapol mobil a vytočil suseda. Zľakol sa, že mu idem vynadať. Nestalo sa. Úplne pokojne som mu ešte raz vysvetlil, ako to má spraviť a kde urobil predtým chybu. Dokonca som sa mu ospravedlnil. Sused sa poďakoval a viac sa neozval. Určite to už pochopil. Asi to vysvetlenie potreboval počuť s takým pokojom, s akým som mu ho podával na tretíkrát.

SkryťVypnúť reklamu

Keby som bol vypol mobil hneď ako sme prišli do Marianky, síce by som sa pomodlil Krížovú cestu, mal by som príjemný zážitok, ale premrhal by som príležitosť na pomyselné podanie ručníka. Som rád, že som ho zabudol vypnúť, že zazvonil práve pri šiestom zastavení a nie pri inom a že som dokázal čosi pochopiť a snáď aj zmeniť vo svojom živote.

Venované MMM

Júlia Hubeňáková - Bianka

Júlia Hubeňáková - Bianka

Bloger 
  • Počet článkov:  352
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Radkova manželka a mama Miša, Veroniky a Raďa. Zoznam autorových rubrík:  Rodinné striebroBakaláriFejtónyPokrútené paragrafyMoje bá-sničkyPolitika a jaReportMoje povedačkyEvanjelium podľa...FotofejtónSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu