Zadné kolieska? A načo

Zakaždým, keď sa s takýmto názorom stretnem, si pomyslím, že dotyčný je určite poistený v komerčnej poisťovni pre prípad, že ak sa niečo nepredvídané stane, aby on ani jeho rodina neostali „na holičkách.“Chodil pracovať do Českej republiky na turnusy. V našej oblasti úplne bežný spôsob obživy. Na dobrovoľné poistenie sa neprihlásil, ba neplatil ani to povinné. Veď načo. Dajako bolo, dajako bude. A komerčné? Zbytočnosť. Peňazí na poistenie bolo, ale manželka akosi všetko stihla minúť a ťažkú hlavu si z toho nerobila. Stalo sa však, čo sa stať nemalo a čo nikto nikomu nepraje. Muž náhle zomrel. A aby to nebolo jednoduché, tak smrť si ho našla v Českej republike. Žena aj s dvomi malými deťmi ostali bez stáleho príjmu. Vdovský aj sirotský dôchodok sa vypočítavajú ako pozostalostné z toho prvého, na ktorý by však musel nebohému vzniknúť nárok. Ibaže nevznikol. Sekeru z povinného poistenia bolo treba najprv zaplatiť. Iste tušíte, že to bola poriadna sekera. Čo myslíte, kto to zatiahol? Našla sa jedna dobrá duša, ktorá pochodila pomedzi ľudí, aby sa zľutovali, aby pomohli, veď chúďatá deti, tie za nič nemôžu. A ľudia pomohli. I tí, ktorí poctivo platia a neveriacky krútili hlavami nad tým, že či to tak možno nemyslieť na zadné kolieska. Ešte keby bol človek sám, ale ak má rodinu? Ako to nazvať? Slová o tom, že nebudú podporovať lajdákov akosi razom dostávajú novú dimenziu.Mňa pýtať neboli a pravdupovediac, neviem, ako by som sa zachovala. Vlastne viem, bolo by mi ľúto detí, a tak by som prispela.Ozaj, ako by ste zachovali vy, keby vás niekto pýtal peniaze na takýto účel?Verte, ľudí, ktorí ignorujú akékoľvek poistenie, nie je málo.