Od polnočnej omše nás delí iba pár hodín. Od Štedrej večere ešte menej. Šalát je hotový, kapor naporcovaný drieme v tanieri a čaká, chudák, na kus nefalšovaného tepla. Ujde sa ti, neboj, až budeš prskať. Z veže mi neznejú koledy ale klavírne skladby. Rozochvieva ma pri nich. Aj mne je voľajako chladno. Možno to teplo prepukne až potom, keď uzimení budeme v kostole spievať Tichá noc, svätá noc. Určite. Viem, vtedy to príde.

A náš stromček, akokoľvek nepatrný a šetrný, bude po návrate z polnočnej ten najkrajší na svete.

Vincujem Vom na to Boze narodzeňe, zeby šče še dozyli drugego Bozego narodzeňa, při scenšču, pŕi zdrovju, při dobrym pokoju, hojnejsif, urodzenejsif, vesoľsif rokof, jake my do teroz přezyli. Pohvaľony bendž Jezus Kristus.