Bájka o mravcoch

Prvý oddiel usilovne staval: mravec za mravcom zvláčali zrnká piesku, aby z nich -na veľkú radosť všetkých- vystavali spoločný dom. Druhý oddiel budoval chodby. "Urobte koridor, urobte koridor," kričali horkokrvne tunelári, len aby sa im čo najlepšie manévrovalo v stiesnenom priestore. Tretí oddiel tvorili provianťaci a starali sa o potravu. Od svitu do mrku v pote tváre nosili do špajze drobné steblá trávy, aby im to ostatní napokon zožrali a oni mohli ráno s plným nasadením začať odznova. Boli aj takí, čo nič nerobili, iba sa múdro tvárili a akože rozhodovali o tom, že kto, kde, kedy, s kým a ako. Blahosklonne dovolili, aby udržiavateľky rodu mohli naklásť vajíčka, ale pozor, nie veľa, lebo populačná explózia je nebezpečná, ohrozuje záujmy celku ako takého. Vydávali alebo aj nevydávali povolenia, ak neumravnený mravec chcel ísť na vohľady na západný breh. Udeľovali vyznamenania, ak niekto dobrovoľne a s entuziazmom pracoval vo sviatok aj so svojou brigádou. Dotovali zopár jedincov, ktorí preskúmavali podmienky života v jaskyniach pre prípad napadnutia nepriateľom,...Ako áno - ako nie, znepáčilo sa jednému "vyčúranému" mravcovi také nič nerobenie najvypasenejších mravcov, ktoré mu nechceli povoliť elitné členstvo a skričal:"Dosť bolo..." Nič netušiace mravce prestali robiť a pridali sa ku kriku. Tučným mravcom bleskurýchle došlo, že je podčiarknuté a spočítané, preto radšej chytili kľúčiky a kričali spolu s ostatnými: "To je ono, to je ono." Trvalo pomerne dlho, kým konečne všetci pochopili, že niet nepriateľa a že celý ten humbug je vlastne zbytočný. Po vytriezvení z nesmiernej eufórie sa takmer všetci vrátili k svojim postom a pracovali po novom. Stavbári začali stavať, tunelári s prehľadom tunelovali a čistili rozmnožovacie banky, potravinári zabezpečovali potravinové zásoby. Skoro ako predtým. Iba chudákom jaskyniarom nikto nepovedal o revolučnej zmene, a tak naďalej v utajení hľadajú strategický priestor na prežitie v prípade napadnutia. Predsa len nastala zásadná zmena. V mravenisku už nevládol vojenský poriadok. Demokratické zmeny pocítili všetky mravce na vlastnej koži. Mnohé dokonca okúsili, ako chutí sláva a rozbehli hviezdnu kariéru. Poniektorým sa zo všetkého riadne zakrútila hlava a poniektorým -ak nepomreli- sa ešte stále krúti. Prezliekli kabátiky, zmenili zmýšľanie, jednoducho pochopili dobu vo vyššom (keby boli mravce národ - povedali by sme, že v národnom) záujme. Staré mravce dnes už len s nostalgiou spomínajú na oné horúce časy, keď boli pri tom, tie mladšie zas neveriacky krútia tenkými krkmi, že či to naozaj tak mohlo byť.V súkromnej mravčej škôlke sa malé mravčiatka ešte dlho hrali túto dobovú vyčítanku: eniki beniki kliki be ja, ty, on privatizujeme ence ence do pekence, zabezpečiť deťúrence, kto zle volil ten má smolu a musí ísť z voza dolu.A aké je ponaučenie z tejto bájky: ešte veľa vody pretečie, pokým revolučné zmeny u mravcov spôsobia aj prebudenie ich svedomia.