Keby som bola chlap

Je ráno. Slnko sa ešte ani nezubí ale mobil vytrvalo škrieka. Doprdím a vstávam. Zo záchodu sa po chvíli ozývaju zvuky, ktoré všetkým dávajú najavo, že sa mám k svetu a včera som sa poriadne natryskal. So špáradlom medzi zubami vchádzam do kúpeľne. Kvapká vodovod. Ešte stále. Zajtra to musím opraviť, lebo ma žena zožerie. Už jej to sľubujem najmenej pol roka. Po osprchovaní chytím do pravej ruky holiaci strojček a ľavú vzpažím ako baletka. Do prčíc, veď som chlap. Čo s tým strojčekom. Priložím k tvári a tam: polmetrová brada. Normálne som sa začervenal a kladiem holiaci strojček do ženinej poličky. Vchádzam do kuchyne. Neviem sa rozhodnúť, nachystať raňajky aj žene, alebo sa napráskať sám? Obyčajne, keď som žena, mi ich muž chystá, ale teraz keď som chlap? Toto musím preskočiť, to je pre mňa priťažký rébus. Hľadám montérky. Poľahky ich nájdem. Obyčajne sa na to musím pýtať ženy, či ich niekam neodložila, ale teraz so zatvorenými očami siahnem do vrchnej poličky a sú tam. O, dokonca aj gombík je prišitý. Budem ju musieť za to pochváliť. Ešte že to nie je tak ako s tým vodovodným kohútikom. Moja žena medzitým uchopila vysávač a spôsobne sa vrtí po obývačke; prisámvačku, rúča je, aj do voza aj do koča. Odrazu sa s vysávačom priblíži až k inkriminovanému miestu a na mňa prichádzajú mdloby. Nečudujte sa, som len obyčajný chlap. Nadvihne vankúš na gauči a tam moje ponožky, ktoré som márne hľadal. Šmarila mi ich priamo do tváre. Ten puch by ste nechceli okúsiť. Žalúdok pripravený na šabľový tanec, no nedám nič najavo. Len čosi zamrmlem, že nechápem, ako sa toto mohlo stať a so sklopenými ušami idem s ponožkami do kúpeľne. Sprevádza ma roztomilý úsmev mojej ženy.Darmo, dobre som sa oženil.