Vážený www.sme.blog.sk, vážení blogeri, vážení diskutujúci, vážení pasívni čitatelia tohto blogu. I keď ma nikto nenavrhol, ako by aj mohol, keď nie som v žiadnej strane a nenašla som sa ani na www.upn.gov.sk , rozhodla som sa, že budem kandidovať na prezidentský post. Čítate dobre, nie pôst ale post.
O čo som ja horšia ako Magda, ktorá keď kandidovala, prišla aj do Pánom Bohom zabudnutej Ľubovne a podala si so mnou pravicu, keď som jej povedala, že sme z úradu práce a má u nás 56 voličov? O čo som ja horšia ako pani Iveta, ktorá sa o ministerské kreslo len tak obtrela a už musela ísť kade ľahšie?
Vážení blogeri, vážení diskutujúci, vážení pasívni čitatelia tohto blogu uznajte, že ešte žiaden prezidentský kandidát nemal blog, a teda ani žiadnu šancu bez volebného tímu a s prázdnou peňaženkou vyhrať voľby. Aj Hillary sa môže učiť odo mňa. Avšak, ja si trúfam. Predstavujem si to asi takto. Verím, že mi dáte svoj hlas. Od Čiernej nad Tisou až po Aš (to je dobré – až po Aš). Ten Aš nie je žiadna chyba, viem, že moji potenciálni voliči sú aj za riekou Moravou a nie je ich málo. Keď vyhrala virtuálne voľby Iveta Radičová, ktorá ani nemá svoj blog, verím, že ich v reáli vyhrám ja. Sľubujem, že keď vyhrám, neprestanem písať blog a s nikým si nepovykám. Uznajte, kto z vás by si nechcel tykať s prezidentkou. Pravidelne by som organizovala blogostretká – zakaždým v inom samosprávnom kraji, v Prahe a Londýne. Vás, daňových poplatníkov by to nestálo nič, lebo všetko by som si platila sama. Čestné slovo. Cestovala by som vlakom. A kto by prišiel k nám domov, dostal by na uvítanie trnkovicu a nemusel by kuť rýľ. Hotový by ho dostal rovno do ruky a v záhradke by akože trochu porýľoval. Tí menej zdatní by z kurína vybrali vajíčka a upratali oné po Bundašovi. Ani na fujare by ste nemuseli hrať, namiesto nej by ste dostali mrkvu – aby som sa vyjadrila presne, vyplieť. Avšak, aby som nezabudla na najväčšie lákadlo, raritou by bolo povozenie sa na motorke s prvým mužom; ak by mal práve smenu, tak s prvým alebo druhým prvým synom. A potom by ste sa najedli, napili a smiali sa na pani prezidentke, že to zas raz riadne presolila. Lebo viete, smiech je soľou života.
Čo poviete, môžem s vami počítať?
