Raz sa určite zviditeľním

Nevzdať, odpoviem si po krátkom zvažovaní. Presvedčili ma naozaj vkusné reklamné plagáty na rôzne lieky a výživové doplnky. Čas čakania využijem na samovzdelávanie. Čo ma úplne fascinovalo, všetci ľudia na tých plagátoch sa na mňa perfektne usmievali. Tu mladá žena užívajúca antikoncepciu, tu tínedžerka, ktorá vďaka najmodernejšiemu preparátu nemá problém s pleťou, tu starkí v objatí, ktoré im po požití G.... zabezpečilo bezstarostnú starobu, tu zas rodinka za okrúhlym stolom, po užití okrúhleho už ani neviem čoho. Ani si nepripadám ako medzi chorými ľuďmi. Aha, aspoň viem, prečo sa lekáreň volá Elixír. Had sa krúti a ja už som v jeho prvej tretine. O pár minút sa ocitnem pri pulte. Ešte stále pohľadom brúsim vpravo i vľavo, či na plagátoch nenájdem aspoň niekoho chorého. Nič. Alebo žeby predsa? Konečne som našla jedného namosúreného. Lepšie povedané jednu namosúrenú. S okuliarmi na nose a kropajami potu na čele vyzerá naozaj smiešne. Chudinka. Zaostrím lepšie a radšej pomlčím. Po mojej ľavej ruke je umne nainštalované zrkadlo, o ktorom som samozrejme nemala ani potuchy. Nechcite vedieť, koho tvár som v tom zrkadle uvidela. Mohla by som robiť reklamu na Guttalax, samozrejme pred použitím.