Bolo to trefné, vtipné, hodné majstra slova, ale našťastie nepravdivé. Vravím, našťastie, lebo všetko je relatívne, a tak, ako by sa v istom momente vznášala spomínaná televízna zdravotná sestra, v inej situácii by sa mohlo ľahko stať, že by sa v povetrí ocitol aj samotný pán doktor Štrossmajer. Popusťme teraz trošku uzdu svojej fantázii a skúsme si nadnášanie hlupákov -podľa nášho metra- predstaviť v reálnom živote. Znenazdajky vidíme, ako fyzikálne zákony o zemskej príťažlivosti začínajú na našu veľkú radosť porušovať tí najväčší nepriatelia a rivali - šéfka, ktorá nám za nič na svete nemieni zvýšiť plat, predavačka, ktorá nám "omylom" zle odvážila šunku, učiteľ, ktorý z nepochopiteľných dôvodov "sedí" práve na našom dieťati, úradníčka, ktorá vyzerá ako by sa naposledy usmiala pred dvadsiatimi rokmi, politici, ktorí nám prudký rast životnej úrovne iba sľubujú, Maďari, ktorí do omrzenia húdu o akejsi autonómii, manžel, ktorý sa najradšej zahrabe do novín a pije pivo, kolegyňa, ktorá chce za každú cenu nad nami vyniknúť, susedia, ktorí si žijú akosi lepšie ako my a ani sa len nevadia, vodič mestskej dopravy, ktorý nám privrel dvere pred nosom, admini, ktorí sú voči nám zaujatí, blogeri, čo píšu stokrát horšie ako my, diskutujúci, čo nás podchytávajú na slovíčkach... Nad nami je temno a husto hlúposťou vlastnej produkcie nadnášajúcich sa osôb i osobností. Už ani poriadne nevidíme, iba tušíme, kto je kto a s nesmiernym prekvapením zisťujeme, že sa vznášajú hádam všetci. Iba my, vo svojej neomylnosti, spravodlivosti, láskavosti, múdrosti, jedinečnosti, dokonalosti, jemnocitnosti, úprimnosti, zbožnosti, štedrosti, pracovitosti, čestnosti, doproprajnosti a všetkých iných najonakvejších a najvyberanejších...ostiach, sme (och, pane bože, to snáď nie je pravda), vysoko, vysoko nad nimi. Vravela som, všetko na svete je relatívne, preto sa neberme až tak vážne:-)
