Teória relativity 2

PP – Piatok popoludní. Skoro som zmeškala našu emhádečku. Ale nezmeškala. Normálne sa mi ušlo miesto na sedenie, síce vzadu pri študentoch, čo je však hlavné, pohli sme sa a strojček so svojím odporným: „Priložte kartu,“ zavrel ústa po najbližšiu zastávku.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (27)

Študenti za mnou vôbec neboli vôbec unavení. Ako by aj mohli. Tí starší práve zasväcujú mladších a riadne vyhúkaných do tajov pováh jednotlivých vyučujúcich. Nedá sa nepočúvať. Usmievam sa – v duchu všetko porovnávam s tým, ako učiteľov „ošacovali“ naše deti. Vravela som, že usmievam? Lepšie by bolo napísať, usmievala som sa do určitého hrozivého momentu.
Citujem.
„A matiku vás učí kto?“
„Neviem, ako sa volá.“
„Chlap alebo baba?“
„Baba.“
„Stará alebo mladá?“
„Čo ja viem.“
„Ak mladá, tak tá je dva roky po škole, ale ak tá stará vykopávka, čo má najmenej päťdesiat rokov, tak máte po chlebe.“

Stratila som sluch a v zlomku som sa stiahla do ulity. Naskočila tachykardia, chcelo sa mi napiť. Spomenula som si na Saxanu, ale nevedela som či treba vysloviť exempo mouilinex, krumplex alebo čo, aby som zmizla dočista. Uznajte, zmeniť sa v takej ošemetnej situácii na sliepku, by mi veľmi nepomohlo.

Venované všetkým BV - budúcim vykopávkam:-)