Uhorková sezóna

Slniečko sa už pregúľalo cez oblohu. Spoza končiarov na Hombarku vidno iba zlatistú žiaru. Len vzbĺknuť. Milujem tento čas. Keď páľava poľavuje a znenazdania zaveje od Tatier čerstvý vetrík. Skleník zatvorený, kámošky v kuríne. Matadorka opäť zniesla megavajce, také na omeletu priateľstva, len kvalitné huby nemám po ruke. Z éteru mi znejú staré české pesničky, nevdojak sa pri nich vlním v rytme..., mám malý stan, mně na nohy táhne... Naša dedina sa pomaly ukladá na odpočinok. Podomácky vyrobené traktorčeky dovrčali, muškáty dostávajú vytúžený hlt. Ja tiež. Minerálka zasyčí, keď sa dostane do mojich úst. Pardón, to nie minerálka syčí, ale ja. Na ukazováku mám riadny pľuzgier a občas sa mi pripomenie.  Moje lepšie ja mi vraví, nechoď už na blog, ale kdeže, kričí moje horšie ja, po takom úspešnom blogodni, len choď, len choď. Dlhuješ odpoveď jednej dáme. Milá dáma, verím, že už z nadpisu článku ste prišli na to, čím sa živím. Nakladaním uhoriek, teda aspoň dnes. Naložila som ich od rána celú horu. Príďte, ponúknem vás.

Júlia Hubeňáková - Bianka Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny