Žalujem Slovenskú republiku

Testy na peľ, prach, perie a roztoče boli negatívne, neškodilo mi teplo, chlad, hlad, jahody, vajcia, ba ani mlieko od našej Rysule. Postupne zneistený pán doktor všetko vylúčil a vyriekol ortieľ, že som zdravá ako buk. Sotva však prešli dva týždne, moje telo bolo opäť ako strúhadlo na zemiaky. A to svrbenie! Ešte teraz mi behá mráz po chrbte pri pomyslení, čo všetko som musela podstúpiť, pokým všetky babky v dedine vyskúšali na mne svoje liečiteľské umenie. Predstavte si aká -naoko- náhoda pomohla odhaliť príčinu môjho trápenia. Raz, keď sa blížil koniec mesiaca, zobrala ma moja krstná mama zo susednej dediny na návštevu. Celý týždeň mi vyvárala samé dobroty: buchty s makom, palacinky, halušky. Čuduj sa svete, moje trápenie ma po prvýkrát obišlo. Mama nechcela veriť vlastným očiam, keď ma krstná mať vysadila z autobusu a ja som mala tváričku hladkú ako novorodenec zadoček. Potom už mali udalosti rýchly spád. Mama svojim zvláštnym materinským inštinktom prišla po trinástich dňoch premýšľania na to, kde je pes zakopaný. U nás sa koncom alebo začiatkom mesiaca prezliekali periny a... Nie, nie, alergia na perie, prach a roztoče neprichádzala do úvahy. (Pozri nález z testov, keď som mala tri roky.) Podstata problému bola úplne pragmatická. Zakaždým, keď sa menila posteľná bielizeň, to u nás vyzeralo ako v cirkuse, lebo okrem mňa mali naši ešte päť detí, seba, starého otca a starú mamu. Aby sme nehladovali, mama pred začiatkom veľkého prania navarila obrovský hrniec gulášu, ktorý sme potom jedli dva a, priznám sa, niekedy aj tri dni. Rébus bol šmahom ruky vyriešený. Mala som alergiu na guláš v akejkoľvek jeho forme. Dôraz kladiem na koniec predošlej vety: v akejkoľvek forme.Na gulášové peripetie som postupne zabudla. Definitívne som ho vylúčila z jedálnička a pol roka pred každými voľbami beriem vakcínu. Tá sa objednáva zo zahraničia - minimálne s polročným predstihom a je na meno. Celé je to dosť komplikované. Vlani na jeseň mi môj lekár vakcínu objednal, aby som všetko pohodlne stihla. Pekne naplánované, vyrátané, osud som mala vo vlastných rukách. Keby nebolo to keby. Keby vláda bola rokovala o Zmluve o výhrade vo svedomí, keby KDH nebolo odišlo z vlády, keby Národná rada Slovenskej republiky neprijala zákon o skrátení volebného obdobia a keby predseda nebol vyhlásil voľby v júni, mohla som sa tešiť dobrému zdraviu. Ale takto? Moja vakcína príde v apríli a bude mi platná ako mŕtvemu pršiplášť. Celé telo ma svrbí, nemôžem obsedieť. Som presvedčená, že právo i pravda sú na mojej strane. Žalujem Slovenskú republiku za to, že mi skrátením volebného obdobia privodila ťažkú ujmu na zdraví. Všadeprítomný smrad predvolebného gulášu mi spôsobuje neuveriteľnú traumu a ja som sa rozhodla, že to tak nenechám.Ak viete o niekom, kto dopadol podobne, dajte mu vedieť o tejto občianskej iniciatíve. Rada pomôžem.