Tak vravieval môj dobrý kamarát. Vždy sa mi páčilo ako to vravieval, vždy som pálčivo zabudla, čo to znamenalo...
Naháňavé tri dni si možno zaspievam v nedeľu. Možno nie...
Fajčiť, to je hlúposť.
Odsudzujem zákernosť.
Fajčiť, to je hlúposť.
Odsudzujem závisť a bezpríčinnú neprajnosť.
Fajčiť, to je hlúposť.
Odsudzujem bezcharakternosť a tupú surovosť.
Fajčiť, to je hlúposť.
Odsudzujem arogantnú neoprávnenú nadradenosť .
Fajčiť, to je hlúposť.
Odsudzujem ľahostajnú bezcitnosť a otupelú ignoranciu.
Fajčiť, to je hlúposť.
...
...
Nie som zákerná, rada bláznivo ´dopriavam´, charakter strážim ´drobnohľadne´, nešikovne detsky jemná, skromný podtón, precitlivá, pomaloprecitná, poznaniachtivoobézna...
Hm, nie hlúpa, ej že!
Začiatok je ťažký.
Začiatok je ľahký.
Vždy som bola až úchylne ´závislivá´. Zavisla som sa intenzívne a rýchlo. Bez premýšľania s intenzívnym prežívaním. Vtedy prvýkrát, bolo to dávno, bola som zvislo závislá na svojej najlepšej kamarátke. Vždy na niekom alebo na niečom. Vtedy šťastne na nej. Bolo to také normálne a prirodzené, pre mňa...Stredná škola na nás dozrela a my sme sa stratili vo výškach. Niekto trafil presnú ´nadmorku´, iní úplne ´zluftovali´. Ani mne sa nepotrafilo úplne presne ale vytrieskala som čo dali, myslím. Ona sa akosi zvláštne roztrúsila a vzdialila. Ja nie a nie pustiť. Nechcela som lietať sama, úplne bez dozoru a na vlastných. Začala viac prežívať s novými obyčajnými kamoškami a aha: a fajčiť! Úplná zrada. Ja, večný neznášač fajčenia (bola som intenzívne otravná, že tato?) napriek tomu, že v škôlke nevraveli veľa o škodlivosti, kampane som viedla rezko profesionálne...Tá nevonná kopa dymu mi ju úplne zaclonila a ja som ostala tak sama....Hm, nedávam zmysel, viac to neviem...Jednoducho som skončila pri Dunaji a počúvajúc Boba M. neuverila som ani prvej ani druhej Elemke Modrej. Ani tretej...Išlo to ťažko, stratiť kúsok seba kvôli svojej závislosti...Postupne som si od Nej odvykla, išli sme každá svojou cestou, trošku som podrástla, zmodrala (chcelo to byť zmúdrela ale zľakla som sa...). Nikdy som Jej nepovedala, že som ´zhorela´ na plnej čiare a zhorievala cigy v prstoch. Až neskôr sa zistilo, že “už aj ja“, no nikto nevedel prečo...Uznajte, veď prečo?.......
...
Prešlo mnoho mnoho liet (bububu, nie je to také zlé, len sa to javí veľké tou oblačnosťou...) a ja už s diplomom v zásuvke, obtučnelým cestovateľským denníkom a kadečím iným strateným a nájdeným stále (neprestávajúc žiť v oblakoch) oblačnila. Ach. Ale v prestávkach a prestávačkách som bola trochu dosť dobrá, no nič veľké z toho nekvaplo...Uf, posledných 9 slov tvorí spolu blud (naschvál) ako celé to bezúspešné predsavzavé prestávanie...
Tu je niekoľko polotovarových úspechov:
- Stretnem týpka. Náhodou. Spolužiak môjho brata . Úplne iný. Nie zlý, len iný...Vyzeral na úplného fajčiara. Aj keď iného ale fajčiara...A bum. Že „nie nie nie nie nie, mója. Ja ti mám rád ten pocit, keď som JA sám sebe pánom, chápeš? Keď mám nad sebou kontrolu. Keď nemusím byť závislý, chápeš? Poviem si, nechcem tak nechcem. Ty, mója, si povieš, že nechceš a ty ták chceš, nemáš sa pod kontrolou, si pod kontrolou...Ty si tú cigu dáš, mója. A jaký je to skur.... pocit, keď nemáš všetko v rukách ty, depka čó, mója....“ Vydržala som niekoľko mesiacov...Mója!
(ehm, týpek bol veľmi intenzívne nadkontrolný húlič, rozumej fajčil marihuanu ako hrom...ale to som sa dozvedela až dávno potom...ale účel splnil...len ja som nespracovala ponúknutý polotovar podľa návodu na obale...asi...alebo som ešte celkom vedela vyžiť na suchej strave, neviem..)
- Nový Rok XXX
- Nový Rok XXXX
- Nový Rok XXXXX
(ťažká komercia, prestávať na N.R., viem, no za pokus to stálo, na Silvestra to bolo také iné, poslednýkraátové...)
- Frajer X
- Frajer XX
(ani tu som neprešla, fungovalo ´čo frajer necíti, to srdce nebolí´...ach ach)
Tamtadadaaaaaa:
- Obedová prestávka, Lucky Stike vo vrecku (v práci úspešne dobrím telo bez neduhuhu) a lekáreň a toaleta a ..... Odpadnem. Ja budem mamina? Ja, také deco? No, ale ja BUDEM a AKÁ!!!! A bola (a som) . Po Lucky Strike ani dymu neostalo, ostala len Lucky Mamka. Vystrašená, o tom potom ale všetkodotohodajka. Tak bolo. Asi 2 a pol roka... Pravá nefalšovaná...
Malý to nevie ale vie, že špak je ba a že to mdíí.
Už nudím isto, tisíc a jeden ďalších pokusov nechám odpočívať v pokoji. Tak
Snaživka už od základky...Tak.
Každý má svoje závislosti, možno ich má radšej ako nezávislosť, možno to je jeho nezávislosť, byť nezávisle závislý. Považovať fajčenie za hlúpe, chápem. Je to škodlivé, otravné, skrátka celé to akosi smrdí...No obmedzené slepé útočenie na fajčiara (=človeka), hm, to mi nevoní...“Radšej budem trpieť pre svoju pravdu akoby mala pravda trpieť pre moje mlčanie“. Opakujem, uznávam, je to blbosť, viď pasáž polotovarovú... No ilúzia, že fajčenie-nefajčenie urobí z človeka lepšieho-horšieho človeka, tomu neuverím, to mi nechutí....Prestanem fajčiť, no ja ostanem stáť na tom mieste, kde som odhodila posledný špak...nebudem iná...Kritérium na poznanie, súdenie a odsúdenie človeka pre mňa nie je Marboro...
Ešte som chcela písať, mám pociť, že nepíšem čo chcem povedať...no musím ísť spať, vstávam skoro preskoro a ešte k tomu idem opäť nefajčivo dniť (mať deň bez fajčenia...). Náročný program, preto ak končím bezpointovo...musím.
Ak budete v nedeľu počuť „a predsa ma nedostali“, to budem ja...:)
P.S. V zálohe mám kopec iných závislostí...ľudia, smiech, dobrý pocit, hudba, kniha, dobré víno, poznanie, lyžovanie, vanilková chuť, dážď, olivy, spontánne šialenie...a voňavá vyavivážovaná duchna, som tam... a tieto si nedám! Tak.
Brum noc
