Ty malá zarojčená prekresľuješ farebný obrázok zo svojho sveta útlym prstíkom do špinavého skla a odrazu už utekáš za Zajacom. Alica modrooká, odnesiem nákup a dobehnem ťa…
A vy slečna? Zelená vám pristane. Jemná nevtieravá elegancia. Príjemné osvieženie do modrého oka. A, priletel vám na pery úsmev, videla som. Dúfam, že to bolo niečo jemne erotické a neodolatelne voňavé…Že keď večer dohorí sviečka, nebude v tom žiadna symbolika. Že sa aj nabudúce v niektorej 12-ke usmejete a to aj vtedy, keď tam nebudem. Vy jedna…
A čo ty Strapatý. Necvikáš? Chápem, žiješ to rád na hrane…Veď aj ja to rada na hrane, no v tvojich rokoch som už mala aj električenku…Že to je tak menej ono? No nemachruj, môžeš jazdiť všade, bez obmedzení a podliehať momentálnej spontánnosti, jazdiť od konečnej ku konečnej, blázniť sa v priestore ďaleko od každého konca…A chytiť ma mohli tak či onak, malá kartička s fotkou ťa neochráni pred chytením…Alebo máš aj ty elekričenku a vyzeral si nejaké dobré kosti? Jasné, ach starnem…Ale aj tak, cvikáš či necvikáš, hlavne dobre nastúp…
A vy Starká, je to stále krásne? Ako ma vedia okúzliť tie vaše jemné pavučinky v tvári. Z koľkých príbehov utkané, koľko zamotaných tajomstiev ukrýva sa v ich hĺbke. A v ktorej z nich sa schováva nezmyselno-zmyselná túžba ostať navždy stáť, zastaviť čas a splynúť v jedno s Ním v jeho pavučine...Aj ja mám svoje vrásky teta, každý má. Váš príbeh má však viacej strán, láka ma, no...je to váš príbeh. Ja svoj ešte nečítam, skúšam ho žiť, viete...
Toľko príbehov, 12-ka bola dnes taká nádherná. Musela som však vystúpiť, preskakovať strany, to dnes naozaj nešlo...Ale táto kapitola 12-ková, tá sa mi páčila, skoro som zas skončila na konečnej...Žiadna konečná však nie je úplne konečná, ešte dlho nie...
Tak asi dnes už vložím záložku, už preskakujú písmenká....kajdiejndj...:)
Dobrú......
