Je množstvo vecí a udalostí, ktoré každodenne prežívam. O niektoré pocity a postrehy sa chcem podeliť ajs vami a spoznať váš názor. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Po prvé preto, lebo deti by im za to ešte poďakovali. Aspoň by si nemuseli zháňať ospravedlnenky. Splnil by sa im možno aj sen z klasickej knihy J. Verna – Dva roky prázdnin. Nič to za to, že budú duté ako bambusy, aj tak vyštudujú nejakú tú vysokú školu.
Označovať takýmto názvoslovím ostatné strany a ich kandidátov do volieb je mierne povedané - dehonestujúce. Od lídra najsilnejšej parlamentnej strany a možno aj víťaza vo voľbách by som čakal inú rétoriku.
Konečne som natrafil na poriadny film s kvalitnou myšlienkou. O Kusturicovi je zbytočne písať, jeho filmy sú obrazom doby, v ktorej žijeme. Začínajú veselo, ale končia veľmi smutne. Smiech cez slzy, ktorým nás obdarováva tento režisér, je na zamyslenie.
Ďalšia kauzička na politickej scéne. Nejde o milióny. Načo sa s ňou vôbec zaoberať? Distribúcia potravín zlyhala. Manažmenty týchto expertov sa predviedli ako úplne neschopní koordinovať hoci aj Vianočný večierok. Je potrebné platiť ďalším distribučným „nadáciám či organizáciám“ 30.000 €?
Tento týždeň sa idem odhodlať na kúpu fiškálnej pokladnice. Úžasný to výmysel nášho ministerstva financií. Kúpim si pokladňu a mám po Vianociach. Aspoň si mám čo dať po stromček.
Aj tak by sa to dalo povedať po Košickom sneme strany Smer – SD. Na Slovensku už máme len štyri spravodlivé strany, ktoré všetko vedia a sú tak pro-Bruselské, že z toho začínam mať obavy. Obavy zo straty. Straty samostatnosti, územia a vytvorenia Európskeho superštátu.
Vraciam sa z vianočných trhov Bratislavy a Viedne. Aj východ Slovenska chce poznať atmosféru Vianoc z týchto dvoch hlavných miest. Minulý rok som ich tiež navštívil. Minule som bol očarený, dnes už mierne znechutený.
Jeden z posledných týždňov tohto roku som strávil ako na ihlách. Nejako sa nazbierali reklamácie a sťažnosti na výrobky a služby. Jednoducho, ak niečo kupujete, sem tam sa niečo aj pokazí. Len toho bolo v tomto období veľa. Ešte pred mesiacom som písal blog o našich obchodoch a „super“ službách a tak prinášam niekoľko výstupov a záverov.
Začal som len tak porovnávať ceny u nás a v zahraničí. Tento rok som si obzvlášť obľúbil tento hypermarketový šport porovnávania cien. Len tak pre srandu, či naozaj sme rovnocenný partner pre tú našu Európu. My sme nielen rovnocenní, ale ešte drahší.
Nie je to želanie, skôr prosba. Náhodou som si pozrel jeden Reflex o ťažkom živote jednej rodiny. Tvoria ju už len štyria súrodenci, ktorí prišli v krátkom čase o oboch rodičov. Bývajú ešte k tomu na východe Slovenska a to v oblasti, ktorá nemá bohvieaké pracovné ponuky.
V minulosti vlády argumentovali schválenie rovnej dane prílivom zahraničných investícií, jednoduchším podnikaním a pozitívnymi dopadmi pre ekonomický rozvoj štátu. Teraz vieme, že sa to míňa účinkom.
Jedno z možných riešení, ako zvýšiť výplaty lekárom - a nielen im, ale aj učiteľom, policajtom atď., je zníženie odvodov a daní pre tieto skupiny verejne prospešných zamestnaní. Je to naozaj jednoduché riešenie a štát by to až toľko nestálo. Veď keď ministerstvá vedia dávať štedré dotácie zahraničným investorom, prečo to nevie urobiť aj pre ľudí, ktorí sú prospešní pre verejnosť.
Jednoducho mi to nedá. Po stretnutí s viacerými mladými ľuďmi a študentmi, je naozaj na mieste táto otázka. Na jednom stretnutí sa mi celkom pekne rozrečnili a trošku sme podebatovali na tému kvality vysokých škôl a absolventov.
Knihy, ktoré som musel dočítať. Haruki Murakami – súčasný japonský spisovateľ sa v týchto knihách ponoril do sveta sna, fantázie a úžasného opisu spoločnosti a krajiny. Nebudem sa venovať deju. To si prečítajte, ale skôr opisom vecí, doby, dejov, alebo krajiny.
Kto bude v tejto hre porazený, je už rozhodnuté. Budú to občania tohto štátu. Na začiatku štrajku lekárov mali širokú podporu verejnosti, ktorá sa postupne stráca. Kto však z tejto situácie vyťaží najviac?
Pod pojmom remeslo si každý z nás predstaví niečo iné. Jeden tradičných remeselníkov – výrobcov keramiky, bábik zo šúpolia, kraslíc atď. Jednoducho tradičný remeselnícky trh. Niekto si zasa predstaví murára, tesára, elektrikára. Poniektorí si predstavia sfušovanú stavbu, strechu, kachličky v kúpeľni a pod.
Kauzy, teórie, vysvetľovania a zahmlievania. Normálny človek sa len čuduje. Už nepotrebujeme žiadne telenovely, ani iné programy. Jednoducho nám stačia tlačové besedy. Je ich už toľko, že začínajú nudiť podobne ako nekonečné seriály.
To ste sa znovu vyznamenali. Dotovať sumou 28.000.000 € cudzieho investora na 5 rokov. Slovenskému podnikateľovi sa môže o takejto štedrosti iba zdať. Verím, že to určite nebolo ešte všetko.
Pôvodne som si myslel, že v EÚ sa nám bude lepšie dýchať. Bez prehnaných pravidiel, kde Únia bude dohliadať nad voľným obchodom a kde si budeme všetci rovní. Nestalo sa. EÚ čím ďalej tým viac ukazuje svoju neschopnosť byrokratického aparátu.
Je to naozaj zaujímavá otázka. Ak sa na to pozriem z praktického hľadiska, najväčší prospech majú z toho lobisti, banky a štát. Že vraj dotácie. V tejto sfére sa pohybujem zopár rokov. Upozorňoval som aj verejne na niektoré veci. Vždy mi bolo povedané: „O probléme vieme, ďakujeme za upozornenie, budeme to riešiť“. Myslíte si, že sa niečo vyriešilo? Trt a dva orechy.
