Je množstvo vecí a udalostí, ktoré každodenne prežívam. O niektoré pocity a postrehy sa chcem podeliť ajs vami a spoznať váš názor. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Školstvo dospelo postupne k bodu nula. Záleží od tvrdosti opatrení, ktoré sa budú v nasledujúcom období realizovať, či sa dostane do kladných alebo záporných hodnôt. Nie som učiteľ a tento blog je pohľadom zvonku.
Po Bastradoch som si trápne myslel, že o prostredí zo školského prostredia sa už horší film nedá natočiť. Veru dá - Bastardi 2. Zmeska klišé, vulgarizmov a absolútne tupých hereckých výkonov. Najhoršie na celej veci však bolo obsadenie vo filme známymi, aj mojimi obľúbenými hercami.
Po takomto výstupe, ako majú naši športoví funkcionári a to nehovorím len o tých lyžiarskych, má človek chuť naozaj emigrovať z republiky. Všetko si zaplaťte, nájdite sponzorov, reprezentujte Slovensko a na dôvažok nám ešte za to aj zaplaťte.
Týmto sa musím poďakovať všetkým televíziám a médiám, že ma konečne dokázali odpudiť od ich sledovania a znova mi vrátili tvorivého ducha. Na základe otrasných programov a stupídnych reality show som vypovedal môjmu mozgu a zraku službu sledovania a čítania stupídno-bulvárnych informácií.
Na prvý pohľad nič. No ak sa nad tým hlbšie zamyslíte, tak vlastne všetko. Chcel som si v pohode znovu pozrieť film 300. Mám rád tento druh filmov. Je to jeden z filmov, ktorý ma nenudí.
Popísalo sa tu veľa o Gorilách, nástenkových tendroch, sitkách, zneužitých eurofondoch, emisiách, zaplatených novinároch, ktorí prakticky píšu iba na objednávku podľa toho, kto zaplatí viac. Len nech je čitateľnosť. Nicholson sa môže aj potrhať, ale na Slovensku je to tak.
Aký je rozdiel medzi našimi Gorilami a tými, čo žijú k Keni? No taký, že na naše Gorily sa ani pytliaci neodvážia. Nechcel som už písať o Gorile, ale Dzurindov výrok ma mierne vytočil.
Spomínam si na t,o ako Igor Matovič chcel dať všetkých kandidátov doslova otestovať na detektore lži. Musím povedať, že tá myšlienka sa mi aj tak trochu zapáčila. Čo keby si strany nanominovali svojich statočných a prišli by do priameho prenosu na detektor lži?
Máme tu znovu perlu a nezmysel z produkcie nášho ministerstva. Zaslúži si to zlatú malinu. Zákon, ktorému nerozumejú odborníci, verejnosť ani novinári. Je okamžite potrebný odborný výklad k neodborne preloženej či napísanej, že vraj smernice EÚ.
Dnes som dostal emailom malú správu o tom, ako štát podľa „utajených“ informácií s názvom „Šimpanz X“, prispieva na neprispôsobivých občanov. Čo je na tom pravdy, to naozaj neviem. Nebol som ešte neprispôsobivý. Zatiaľ som iba pracujúci. Do komunistického systému som sa ešte nedostal. Teda podľa hesla: „každému podľa jeho potrieb“.
...alebo otvorený list ministerstvu sociálnych vecí a rodiny. Tak sme mali medzi sebou rozhovor. My malí živnostníci, stavbári, remeselníci atď.. Niektorí pracujú dlhodobo v zahraničí. To, čo mi rozprávali, bol buď sen z republiky Tupákovo, alebo ak to je naozaj pravda, tak sa mi nad tým rozum pozastavuje.
Je až na smiech toto vyhlásenie, keď pred nedávnom si ministerstvá prerozdelili balík koncoročných odmien vo výške 21 mil. €. Čo na to povedať. „Niekde asi súdruhovia museli spraviť chybu!“
Kto si prečítal Zvieraciu farmu, zistí mnohé spoločné znaky s akoukoľvek politickou diktatúrou existujúcou na svete v súčasnosti aj v minulosti. Na začiatku ušľachtilé heslá o slobode sa vždy neskôr zmenia na trpký údel diktátu niekoho silnejšieho.
Aj to sú vlastnosti slovenských mediálnych inštitúcií a novinárskej obce. „Ak nie si náš, ideš proti nám!“ Kde som ja toto heslo len počul. V poslednej dobe je sloboda názoru fackovaná z každej strany. Médiá sa tvária ako vrchol demokracie.
...alebo moje obľúbené fantasy, historické či sci-fi filmy. Je to naozaj dávno, čo vznikol film od J. Bormana Excalibur. Rozprávková legenda pre dospelých, ktorú som videl prvýkrát možno vo svojich 13 rokoch. Doposiaľ pre mňa neprekonateľný film o legende kráľa Artuša.
Túto informáciu som postrehol len v krátkom šote rádia Slovensko. Nečudo. V tomto vianočnom čase chceme skôr pohodu. No táto informácia ma celkom potešila. Znovu som bol hrdý na nejakého Slováka. Nie preto, akú stranu zastáva, ale preto, čo sa pokúsil urobiť a navrhnúť.
Tak a zase jedna menšia kauzička. Ide len o zopár melónov. Nič výnimočné - dávať si darčeky v tento čas. Ekonómovia síce normálnym ľuďom predpovedajú posledné Vianoce, kde si ľudia ešte dovolia minúť na darčeky aj 450 €.
V 89-tom som stál na námestí a radoval sa zo slobody slova. Teraz som vyfasoval menšiu facku. Nevravím, majú na to nárok, je to ich portál a stránka. Kde však ostala novinárska etika? Článok, ktorý som napísal, nikoho nijako neurážal.
Dnes som mal znovu obavy z dátumu „20-ho“. Rozdávanie sociálnych dávok. Zväčša sa tomuto obdobiu vyhýbam a nechodím ani na poštu, ani do obchodov, ak to nie je nevyhnutné. To, čo som zažil dnes, už bolo fakt dosť smutné.
