O dinosauroch a narodeninách

Pred pár týždňami som so slúchadlom na uchu opisovala lákadlá hlavného mesta mojej malej krstnej dcére, ktorá práve oslavovala narodeniny. Trochu som si tak tíšila svedomie, pretože sa mi naozaj nepodarilo dostaviť na oslavu. (Nech žijú aspoň mobilní operátori!)"...a ja mám dnes štyri roky!" hrdo sa ozval hlások v telefóne.Dosť ma to pobaví."Ja viem, však aj pre to ti volám.""A ty máš koľko rokov?"Ďalšia otázka, čo mi vyvolá úsmev na tvári."Nooo...dvadsaťšesť," odpovedám pravdivo."Jáááj, no to by si už mohla aj zomrieť!"Asi dve sekundy nie som schopná odpovede.A potom už len čosi habkám.No, čo už, deti sú tie najúprimnejšie stvorenia. V okamihu zoberú vietor z plachiet aj všetky dospelácke tromfy.Keď vyrazíme v máji do zoo, rezervujem si výstavné miestečko pri dinosauroch. To už sa budem blížiť k dvadsaťsedmičke...