Isola de Giglio je jeden z malých toskánskych ostrovov v Tyrhénskom mori. Asi 35 námorných míľ juhovýchodne od podstatne známejšej Elby. Turistami príliš nenavštevovaný, so zopár kaviarňami a reštauráciami, ubytovanie poväčšine na súkromí. Pláže miniatúrne. Miesto, ktoré človek vyhľadá, ak chce kľud.
Teraz ale kľud nezažije. Vody malého prístavu Porto Giglio brázdia technické a zásobovacie lode pendlujúce k vraku Costa Concordia príhodne opretého o skalu neďaleko jeho vchodu. Našťastie pre cestujúcich a posádku ju tam zahnali prúdy a vietor, aj my sme s nimi mali tú česť. Vďaka tomu a obetavej pomoci obyvateľov ostrova boli straty na životoch tak nízke, statoční ostrovania. Porto Giglio teraz kypí životom. Pozliezali sa doň záchranárski experti z celého sveta, jazykmi aj farbami pleti sa len hemží. V smenách usilovne ako včeličky pracujú na trupe lode, zosilňujú ho, uzatvárajú diery, aby bolo možné loď od ostrova odtiahnuť. Odmontovali už mohutný komín, demontujú lodné zariadenie vrátane výbavy kabín aby loď odľahčili. Armáda rýchleho nasadenia vždy pripravená zasiahnuť. Či vybuchne ropná plošina v Severnom mori alebo v Mexickom zálive. Tvoria ju najmä muži, ale aj veľa žien sme postretali podvečer v meste, keď sa ešte v overaloch so záchranárskymi vestami a prilbami zastavili na pohárik alebo kávu. Prišiel aj neodmysliteľný doprovod, ktorý vždy nasledujú armády záchranárov, technikov, stavebných robotníkov ale aj významné kongresy, mobilné jednotky prostitútok. Prácu na záchranárskych prácach našli aj miestni. Hostinskí sa usmievajú, izby sú prenajaté. Isola de Giglio zažíva boom.
Tak to už býva, niekoho nešťastie môže byť inému prospechom. Je v tom kus smútku a cynizmu, ale kapitán lode, ktorý zrejme nešťastie spôsobil a ktorý sa teraz zodpovedá pred súdom, ostrovu nechtiac pomohol.
