FC Barcelona
Táto 113 rokov globálne pôsobiaca firma pôsobiaca v oblasti zábavy začala zastarávať. Napriek vynikajúcemu marketingu, kvalitnému biznis modelu a výborným financiám zastaral je core produkt – futbal. Vysoko úspešný model hry založený na patente Johana Cruyffa pod obchodnou značkou „Titi Taka“ do dokonalosti priviedol CEO Pep Guardiola. Titi Taka nahradil tradičné rozloženie manšaftu do formácií zónovou hrou spojenou s ovládnutím poľa krátkymi prihrávkami na jeden dotyk s dokonalou kontrolou a dlhým držaním lopty. Štýl hry si vyžaduje hráčov so skvelými loptovými schopnosťami v prihrávke, prijatí a vedení lopty. Taký hráč je väčšinou nižší, ľahší, obratnejší, čo je vyvážené subtílnosťou jeho postavy najmä v porovnaní s urastenými hráčmi severských herných štýlov. Dokonale zvládnutá hra priniesla tímu veľké úspechy – za posledných 5 rokov po 2 víťazstvá v UEFA Lige Majstrov a FiFa Svetovom pohári klubov a 3 tituly v La Lige. Podmienila sa jej aj HR, domáca akadémia La Masia vychováva hráčov vhodných práve pre takú hru. Konkurencia ale nespala. Postup Interu v Lige Majstrov cez Barcelonu (FCB bola unavená po presunoch) založeného na deštrukčnej taktike „park the bus“ stratéga Josého Mourinha. Vypadnutie v rovnakej súťaži s FC Chelsea v minulom ročníku. Nakoniec finálna nakladačka s Bayernom Mníchov v pomere 7:0 v pohárovom dvojzápase (ano, zranenia, góly z offside, nepriazeň rozhodcov, mokrá tráva …). Zastarali sme, fyzicky nestačíme vysokým, rýchlym hráčom skórujúcim hlavou. Závislosť na jedinom dominantnom strelcovi a v podstate už aj pre diváka nudná hra tolerovaná len vďaka jej doterajšej úspešnosti. Možno, že sme zastarali, ale nie sme porazení. Kvalitný cash flow, posilnený o ušetrené prémie hráčom umožňuje dobré nákupy, posilnenie obrany a pridanie centimetrov do útoku (ako hovorí jeden môj priateľ, gól hlavou sa počíta za 2). Bude potrebné aj niečo vymyslieť či skombinovať. Zákazníci fanúškovia stoja pri klube, niet pochýb, že sa zase vrátime navrch.
Nokia
Ustúpila zo svojej slávy. Keď mi niekto povedal mobil, v asociatívnej reakcii ma napadla Nokia. Nokie sa dedili v rodine pre ich vysokú kvalitu. Z otca na syna a ešte poslúžil aj dedovi, postačovalo vymeniť batériu. Market líder s vysokokvalitným a používateľsky príjemným produktom sa stal obeťou vlastného úspechu. Vysoké čísla tržieb Nokiu nemotivovali inovovať až nakoniec nezachytila nástup Smarfónov. Namiesto toho rozširovala neprehľadné modelové rady telefónov, v ktorých sa konzument strácal. Pridlho sa viazala na operačný systém Symbián, svojho času iste pokrokový, nepomohlo ani koketovanie s Microsoftom, ktorého sila predsa len nebola v operačných systémoch a aplikáciách pre mobily. Ignorovala trendy nastolené Apple (zvíťazil prakticky jediným modelom), či operačným systémom Android. Nokia zastarala. Počtami predaných kusov ešte stále dosahuje slušné výsledky, ale jej tržby na kus výrazne poklesli. Presunula sa tak z prémiovej triedy s luxusnými modelmi do spotrebných telefónov pre rozvojový svet, kde internet ešte nedominuje. Pokles marží so sebou samozrejme prináša prepad ziskov, s nimi súvisí pokles cien akcií a možné problémy s financovaním ďalšieho rozvoja. Zatvárajú sa výrobne vo svete, znižujú sa stavy a firma sa v boji o záchranu zoštíhľuje. Našťastie ešte zarábajú patenty, ktorými Nokia v čase svojho rastu kvitla. Nokia bojuje, ale na rozdiel od FCB so všetkými parametrami zdravými to má podstatne ťažšie. Nepomôže jej ani aplikácia „Titi Taka“ na modeloch Lumia určená fanúškom FCB. Kým v prípade FCB som maximálne optimistický, Nokia to bude mať ťažké v konkurencii Samsungu, dizajnérskych Apple, HTC, obrodzujúceho sa RIM s Blackberry, či čínskymi výrobcami, ktorí to všetko navyše dodajú za polovicu.
Slovensko
Vstalo ako Fénix z popola z bieleho miesta na mape novej Európy. Zjednodušilo procesy, znížilo náklady a začalo konkurovať. Cenou aj kvalitou produktu. Rýchlo si vydobylo titul pokrokovej reformnej krajiny, získalo marketingovú podporu ako moderný „service provider“ pre biznis. Ozdravilo financie a bankový sektor. Outsourcovalo správu viacerých aktív medzinárodným operátorom (niektorí to nazývajú aj privatizácia). Klienti sa hrnuli a šírili dobrý chýr. Čoskoro nasledovalo označenie Východoeurópsky tiger a pozvánky do exkluzívnych klubov – NATO, EU, OECD. Klientov nasledovali klienti ako u dobrého privátneho bankára či psychiatra. Nasledoval rast HDP aj reálnych miezd, pokles nezamestnanosti, titul svetového šampióna v hokeji a aj nemalý optimizmus. Manažment sa ale unavil. Nespokojnosť s kompenzáciou, aj chybou akcionárov, viedli k vyplácaniu bonusov poza ich chrbát. Krivdy z nedocenenia pociťované niektorými členmi vedenia poškodzovala súhru až prepukli škandály. Na firmu a jej manažment sa naviazali klienti, ktorí na rozdiel od zahraničných investorov vytvorili len náklady. Znechutenie akcionárov nakoniec znamenala zmenu vedenia. Nový dynamický CEO, neortodoxný CFO, či charizmatický COO sľubovali zmenu pomerov a rast výnosov. Čoskoro sa ale prevalili nové škandály sprevádzajúce pochybné a predražené investície do hardware aj software. Trhový cyklus ešte chvíľu kryl neschopnosť nového manažmentu, po jeho ochabnutí firma stratila integritu, poklesol cashflow a vzrástlo zadĺženie. Prišlo k zmene vedenia, napriek ambícii bojovať s krízou a čiastočným úspechom, k problémom prispelo ručenie za záväzky iných v skupine, ku ktorej manažment firmu zaviazal. Produktové portfólio je viazané na zopár veľmi cyklických tovarov, čím je citlivé na trhový sentiment. Svoju prácu zanedbalo HR, štruktúra zamestnancov nezodpovedá trhovej potrebe. Do nákladov zamestnávania prehovorili odbory, napriek tomu sa neubránili masovému prepúšťaniu. Manažment na výzvy nereaguje, stará sa len o udržanie dobrých obchodných vzťahov v neprehľadnej skupine väzieb na vybraných klientov a partnerov. Corporate governance sa zhoršilo, náklady rastú, z novoprijatého dlhu sa financujú investície s pochybnou návratnosťou. Kým u FCB nepochybujem v skorý obrat k lepšiemu, Nokia možno prežije vďaka patentom, zoštíhleniu, zázraku alebo fúzii, v prípade tretieho „brandu“ nie som veľmi optimistický. Kým manažmenty v skôr spomenutých firmách firmách bojujú, Slovenský manažment, opierajúci sa pohodlnú akcionársku majoritu zvýhodňovaných akcionárov naďalej zvyšujú nákladovú štruktúru, zdražujú a zhoršujú služby. Pritom majú dostatok príkladov konkurenčných firiem, ktoré idú opačnou cestou, dokonca ohlásili naberanie nových zamestnancov.
Spojil som tieto 3 „firmy“ v jednom článku, lebo k nim mám osobný vzťah. K FCB ako fanúšik, k Nokii ako dlhodobý, ale už neverný používateľ a k Slovensku ako občan a vlastenec. Verím, že svoje problémy rýchle prekonajú. Postačuje to investovať viac do vhodných akvizícií, R&D, zjednodušenia produktu, prípadne vymeniť zastaralé a málo dynamické manažmenty. Bolo by škoda, keby sa najmä dve posledne spomenuté značky stratili na smetisku dejín.
