85% firiem je vraj na Slovensku stratových. Stratová firma neplatí dane z príjmu. Možno, že vôbec nepodniká, je na nej napríklad „zaparkovaná“ nehnuteľnost, alebo ako „SPV“ slúži na vývoj novej technológie, 3 roky len investuje, že z toho možno niečo bude. Možno sú len jej náklady vyššie, lebo zamestnáva ľudí, ktorých nechce stratiť, ale momentálne je kríza a objednávky akosi neprichádzajú. Alebo je firma založená len pre náhodnú príležitosť, urobiť náhodný kšeft, ak sa taká príležitosť vyskytne. Výsledkom je strata.
Zúfalci vo vláde, nominanti majiteľov tohto štátu ale majú jasnú úlohu. Musia objednávať softvéry za stovky miliónov EUR, stavať najpredraženejšie diaľnice, predávať teplý vzduch pod cenou a zamestnávať polovicu Komjatíc. Platiť za večeru potentáta a jeho vnučky, asistentky či čo to vlasne je 24 000 EUR. Vyzdobiť ministerstvo kvetinami... Musia živiť aj tie masy nič neprodukujúcich voličov, čo nikdy žiadnu právnickú osobu nezaložia, môžu právnickým osobám poslúžiť len ako „biele kone do orgánov“.
Zavedieme preto daň za život pre firmy – tzv. minimálnu daň – pre s.r.o. to má byť 1000 EUR ročne. Tým firmám, ktoré už platia koncesionársku daň za rozhlas a televíziu, lebo firmy počúvajú rozhlas. Firmy, ktoré len tým, že existujú dávajú prácu účtovníkovi, aby im raz do roka podal daňové priznanie. Štát možno pár EUR navyše vyberie. Zároveň ale povie slovenskému „Stevovi Jobsovi“, u nás si v garáži firmu nezakladaj, tu normálne podnikanie radi nemajú, choď niekam, kde ich majú radšej. Kto nemá rád právnické osoby, nemá rád ani asi tie fyzické – nemá rád ľudí.
