V slobodnej spoločnosti by Oskarov problém nastať nemohol. Jednoduché pravidlo, že tvoje právo hádzať exkrementami končí na právach suseda nemať nimi zahádzaný pozemok je dostatočne silné. Ak nie, zasiahne komunita - tá je blízko, neschováva sa na úradoch za vrátnikmi a podateľňami. Možno aj tečie krv, ale problém je vyriešený. Keď sa na námestí objaví diviak, čo naháňa školákov na ceste domov, prvý chlap s puškou ho zastrelí a nezisťuje, ktorému lovnému revíru patrí. A keby sa to náhodou nepáčilo vrchnosti (nejaká existuje vždy), platí pravidlo omerty – komunita mlčala.
Teraz už ľudia ani komunity problémy neriešia a spolupráca v nich je štátom rozbitá. S každou blbosťou sa obraciame na štát. A ten pri ich riešení zlyháva a zlyháva, ale pridáva ďalšie predpisy a zákony na ďalšie zväzky papierov, zamestnáva stále viac ľudí aby tieto predpisy presadzovali, že je človek stále bezmocnejší a bezmocnejší. Individuálny človek už nemá žiadne práva, nemôže zastreliť diviaka, čo naháňa jeho defi, ani násilníka, čo v jeho dome znásilňuje jeho ženu, tak hľadá pomoc u niekoho silnejšieho. Kam sa utieka? Paradoxne - k ešte mocnejšiemu a na druhej strane bezprávnejšiemu štátu – takému, čo sľubuje poriadok a riešenia problémov. A ten silnejší štát, s pevnejšou rukou teraz ponúka Marian Kotleba, jasné, že jeho popularita rastie, a nie len medzi extrémistami. Divil som sa, koľko nadpriemerne inteligentných IT-čkárov z môjho okolia volilo Oskara Dobrovodského a koľko inak inteligentných blogerov v Bratislave ho podporovalo (to im štát pozdvíhal odvody a dane...) Ľudia urobia všetko, len aby sa zbavili aj zvyšky slobôd...
Popularita Kotlebu je ale možno na niečo dobrá, extrémisti (komunisti a fašisti) nás aspoň zbavia socialistov, Lenin aj Hitler si to s nimi rozdali ako s prvými (teda nie problém pravice, pán preceda). Je aj pravda, že tí naši „bentleyoví“ socani majú od Rosy Luxemburgovej ďaleko. Nech Boh ochraňuje túto krajinu bezprávnych ľudí. Šľak ide trafiť moje libertariánske srdce.
