Zúčastňuje sa napríklad na tvorbe kolagénu či metabolizme železa, žlčových kyselín a kyseliny listovej, ale aj chráni pred ťažkými kovmi. Organizmus ho musí prijímať v potrave, prípadne aj suplementovať (dopĺňať) farmakologickými prípravkami. Na rozdiel od vitamínov A, D, E a K je rozpustný vo vode.
Akú úlohu zohráva vitamín C pre imunitný systém?
Patrí k dôležitým látkam. Napríklad stimuluje leukocyty a vylučovanie protilátok, podporuje syntézu interferónu a zvyšuje odolnosť proti chladu. Pri infekciách dýchacieho systému dostatočné hladiny vitamínu C pomáhajú potlačiť hyperreaktivitu priedušiek, znižujú frekvenciu záchvatov astmy a zvyšujú expiračný objem pľúc (FEV).
Aké sú ďalšie klady a zápory vitamínu C?
Hojenie rán – vitamín C má zásadnú rolu pri tvorbe nového kolagénu. A ten je kľúčový pre kvalitné hojenie rán. Konzumácia dostatočného množstva vitamínu C tak uľahčuje riadne hojenie rán.
Prechladnutie – výsledky viacerých štúdií o úlohe vitamínu C v liečbe prechladnutí boli rozporuplné. Takže užívať ho vo zvýšenej miere už počas samotného ochorenia pravdepodobne neprinesie želaný efekt. Potvrdeným je ale jeho preventívne pôsobenie – vitamín C znižuje častosť prechladnutí u dospelých o 8 % a u detí o 14 %.
Antioxidanty – ako píšeme v tomto článku, efekt niektorých antioxidantov bol nedávnymi štúdiami spochybnený. Avšak vitamín C, najmä vo svojej prírodnej forme, patrí k preukázaným dôležitým antioxidantom. Vitamín C v bunkách neutralizuje voľné radikály a chráni tak bunky a tkanivá.
Riziko vzniku obličkových kameňov – pri nadmernom užívaní vitamínu C v tabletkách je možné zvýšenie rizika vzniku obličkových kameňov.
Rakovina a vitamín C – znižuje frekvenciu karcinómov dutiny ústnej, laryngu, faryngu a žalúdka a bráni rakovinotvornému pôsobeniu Helicobacter pylori (v množstve cca 100 mg/denne). Nepotvrdil sa ale ochranný vplyv pri karcinóme rekta, pľúc, prostaty a krčka maternice.
Srdcovo-cievne ochorenia – vitamín C chráni pred aterosklerózou, problémami s cievami, zvyšuje HDL cholesterol, znižuje riziko ischemickej choroby srdca a vysoký krvný tlak. Príjem vitamínu C menej ako 50 mg/denne predstavuje vysoké riziko vzniku kardiovaskulárnych a iných ochorení.
Aká je správna hladina vitamínu C v krvi zdravého človeka?
Úroveň 50 až 60 μmol/l v krvi sa dosiahne pri príjme obvykle 80 až 100 mg vitamínu C denne. Táto dávka má ochranný efekt pre 90 % populácie. V praxi to znamená dennú konzumáciu približne piatich rôznych porcií ovocia a zeleniny. Potreba vitamínu C sa zvyšuje vekom, chorobami a u fajčiarov je vyššia až o 60 – 100 %.
Ktorí ľudia patria k rizikovým z hľadiska potrebného množstva vitamínu C?
Ide o 4 okruhy ľudí – dojčatá kŕmené kondenzovaným alebo uvareným kravským mliekom, jedinci s obmedzeným výberom jedál, fajčiari, alkoholici a drogovo závislí a ľudia s črevnou malabsorpciou a niektorými chronickými ochoreniami.
Zvýšiť množstvo vitamínu C sa odporúča pri zápale, rekonvalescencii, prevencii pred infekciou (chrípka a iné). Ďalej pri hojení rán, rýchlom raste, fyzickej (psychickej) námahe, počas puberty, pri diabete mellitus, ak ide o nedonosencov a novorodencov, pri anémii a neprospievaní. Viac by ho mali užívať aj ženy užívajúce antikoncepčné tabletky.
Aké sú prirodzené zdroje vitamínu C?
Väčšine populácie stačí prijímať vitamín C z potravy. Tá by mala byť dostatočne pestrá s bohatým zastúpením prevažne surovej zeleniny a ovocia, ktoré sú najlepším zdrojom vitamínu C. V našich končinách ide najmä o citrusové plody, paradajky a paradajkovú šťavu, zemiaky, červenú a zelenú papriku, kivi, brokolicu, jahody, ružičkový kel, špenát, hrášok a melón.
